štvrtok 27. októbra 2016

Komentár 37. týždeň: Boj o zdravé potraviny – IT versus Biotech – 1:0

Zdroj: MIT
Tento týždeň komentujeme udalosť týždňa – prevzatie americkej firmy Monsanto nemeckým gigantom Bayer. Najslávnejšia biotechnologická firma už patrí nemeckému výrobcovi liečiv a agrochémie. História oboch firiem je viac než pestrá. Firma Monsanto je zodpovedná za vývoj a výrobu pesticídu „Agent Orange“, ktorý bol použitý ako bojová chemická látka vo vojne vo Vietname. Bayer bol počas druhej svetovej vojny súčasťou koncernu IG-Farben. Nechválne známeho kvôli výrobe iného pesticídu: Cyklónu-B. Ten sa používal v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny.

Zabi ma, ak to dokážeš!

V stredu, 14. septembra 2016, sa v médiách objavila správa, že nemecký chemický gigant Bayer kúpil americkú biotechnologickú firmu Monsanto.

Výkonný riaditeľ Bayer-u – Werner Baumann – i výkonný riaditeľ Monsanta – Hugh Grant – potvrdili, že dôvodom tejto transakcie je snaha urýchliť technologické inovácie vo farmaceutickom i agrárnom sektore.
Zdroj: Market Watch
Monsanto je lídrom v oblasti produkcie osív, herbicídov a geneticky modifikovaných rastlín. Bayer je jedna z najväčších farmaceutických a agrochemických firiem sveta. Prečo si táto správa zaslúži našu pozornosť?

Pretože je súčasťou rozsiahlej konsolidácie chemického priemyslu. V júli 2016 DuPont a Dow Chemical súhlasili so spojením do jednej organizácie. V januári 2016 ChemChina vyjadrila záujem prevziať švajčiarsky agrochemický gigant Syngenta. Ak sa jej to podarí, stane sa z Veľkej šestky agrochemických firiem „len“ Veľká štvorka: DuPont, Bayer, ChemChina, BASF.

Ľady sa pohli. Ale prečo?

Produkcia všetkých týchto firiem podlieha rozsiahlym štátnym reguláciám a čelí značnému odporu časti verejnosti. Zvlášť v prípade Monsanta. Podľa časopisu Fortune je najviac hanobenou firmou sveta. Ale súčasne i jednou z najúspešnejších. Jej biotechnické rastliny, predovšetkým sója, obilniny a bavlník sa pestujú na ploche takmer 180 miliónov hektárov.

Napriek všetkým výhradám voči jeho produktom, patrí Monsanto v súčasnosti medzi najaktívnejších inovátorov v obore.
Zdroj: NEC corporation
Po prvé. Je priekopníkom v oblasti dátami riadeného poľnohospodárstva (data-driven agriculture). Monsanto vyvinul a aktívne používa komplexnú výpočtovú platformu pre analýzu a predpoveď agrotechnických termínov. Presnejšie povedané, používa technológiu „veľkých dát“ (Big data) pre riadenie prevádzky fariem. To jest, presne tých istých technológií, ktoré tak úspešne používa Google pri vyhľadávaní, alebo poskytovatelia internetovských služieb na kategorizáciu svojich zákazníkov.

Ale Monsanto nie je len priekopníkom informačných technológií v poľnohospodárstve. Zahráva sa s prírodou aj inak.
Zdroj National Geographic
Po druhé. Monsanto sa preslávil v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa mu podarilo vyvinúť revolučnú kombináciu produktov. Herbicíd Roundup na ničenie buriny a geneticky modifikované (GMO) semená sóje, odolné voči tomuto herbicídu. Takto dostali poľnohospodári do rúk ideálny mix – žiadna burina a super-úspešná úroda. V súčasnosti je už tento herbicíd neúčinný. Vďaka nadmernému užívaniu si burina vyvinula odolnosť voči nemu.

Ako si rastlina takúto odolnosť vypestuje? Môžeme si to ukázať na nasledujúcom videu. Dvanásť dní stačilo jedinému druhu baktérii, aby získal odolnosť voči 1000-násobnej dávke antibiotík:

Dnes už Roundup nahradil iný herbicíd – Liberty – od Bayeru.

Po tretie. Monsanto investuje masívne i do alternatívnych, bezpečnejších metód.

Odpor verejnosti a štátnych regulátorov proti geneticky modifikovaným rastlinám spôsobil, že Monsanto začal na ničenie škodlivého hmyzu vyvíjať alternatívnu technológiu – na báze RNA interferencie.

„RNA interferencia“ znamená, že namiesto toho, aby firma manipulovala s DNA, navrhuje na obranu proti hmyzu, jednoducho postriekať povrch rastlín špeciálne skonštruovanou ribonukleovou kyselinou – RNA. Skonzumovaná RNA kyselina zastaví tvorbu životne-dôležitých proteínov v bunkách organizmu a hmyz umiera. Vedci tvrdia, že RNA je bezpečná, lebo sa automaticky po niekoľkých dňoch rozkladá. Navyše, nejaká forma RNA je prítomná v každom našom jedle. Či však tieto argumenty úplne uspokoja všetkých skeptikov a verejnosť, je otázne.

Skôr je pravdepodobné, že i táto metóda sa dostane na index podobne ako GMO rastliny.

Na tom by sa príbeh biotechnologických spoločností mohol aj skončiť, keby niet – strachu zo škodlivých vírusov. Napríklad z vírusu Zika.
Zdroj: NewScientist
Vírus Zika šíri špecifický druh komára rodu Aedes. U 80 % nakazených osôb sa neprejavia žiadne symptómy. Zvyšných 20 % nakazených môže prekonať horúčku Zika, ktorá má podobný priebeh ako chrípka.

To však nie je ten hlavný problém. Vírusu Zika je prisudzovaný zvýšený výskyt mikrocefálie -vývojovej poruchy ľudského plodu, ktorá sa prejavuje zakrpatením, či predčasným ukončením rastu mozgu – vo všetkých krajinách, kde sa menovaný komár vyskytuje.

V roku 2014 sa v Brazílii s touto vadou narodilo 150 detí, o rok neskôr ich bolo už 2 700. V niektorých častiach Brazílie bol v tejto súvislosti vyhlásený výnimočný stav. Párom plánujúcim narodenie potomka, lekári odporúčajú odklad rodičovstva, nakoľko proti vírusu neexistuje liek.

Tak prečo je toľko paniky okolo nákazy Zika v porovnaním napríklad s takou Maláriou?

Malária zabije ročne 1 až 3 milióny ľudí. Zika nezabíja. Zika mrzačí. Definitívne a nezvratne. Mŕtvych na očiach nemáme, ale postihnutých – áno. A s tým sa len tak ľudstvo nezmieri. „Zabiť! Okamžite zabiť! Vírus i komáre!“ Vyzývajú zdravotníci, aktivisti i politici.

Brazílska vláda míňa obrovské finančné prostriedky na likvidáciu komárov: na chemické postreky, na odvodňovacie práce, na nákup moskytiér, na školenie obyvateľstva a podobne.

Ale ako vyhubiť všetky komáre? Dá sa to vôbec?

Možno tomu nebudete veriť, ale taká zázračná metóda existuje. Volá sa génový ťah (angl. Gene drive). A bola objavená len nedávno. V roku 2014. Vymyslel ju docent na harwardskej univerzite Kevin Esvelt.

Esvelt dokázal nielen modifikovať DNA žiadaným spôsobom. Dokázal „prinútiť“ aj ďalšie komponenty bunky spolupracovať tak, aby žiadaná zmena DNA bola bezpodmienečne prenesená na všetkých potomkov. Vytvoril takzvaný Dominantný gén.

Aby bolo jasné s čím tu máme dočinenia, skúsim podrobnejšie.

Na konci 19. storočia, český prírodovedec a biológ, Gregor Mendel, popísal prvé zákony genetiky. Podľa jeho „teórie dedičnosti“ platí, že keď sa spária dva komáre, povedzme samička s normálnymi očami a samček s červenými očami, iba jeden potomok zo štyroch bude mať červené oči.
Zdroj: TED Conference
Metóda génového ťahu zabezpečí, že všetci potomkovia budú mať červené oči.
Zdroj: TED Conference


Vedci dosiahli niečo, čo by v prírode vôbec nebolo možné. Dokonalé genetické perpetuum mobile.

Podľa ich výpočtov by stačilo iba jedno percento rezistentných komárov a do jedného roka by zmizli choroby ako Malária, Žltá horúčka, horúčka Dengue a Zika.

Tak prečo sa už tak nestalo? Prečo váhame s jej použitím?

Pretože i táto metóda má svoje riziká.

Po prvé. Aj drobná chyba v kódovaní komára sa okamžite prenesie na celú populáciu komárov. Bez výnimky! Akýkoľvek, hoci i neželaný únik nesprávne modifikovaných komárov sa nedá vrátiť späť.

Po druhé. Cieľový organizmus, nemusí byť presne zasiahnutý touto metódou. Predpokladajme napríklad, že chceme modifikovať len určitý druh komára. Miesto toho, nepresným kódovaním DNA, modifikujeme aj jemu príbuzné druhy. To môže spôsobiť zrod veľmi divoko mutovaných komárov.

Po tretie. Metóda génového ťahu vôbec nie je zložitá. Zvládne ju hocaký šikovnejší študent.

Našťastie alebo bohužiaľ, metóda génového ťahu má i svoje limity. Dá sa uplatniť len na organizmy, ktoré sa sexuálne rozmnožujú. Na vírusy a baktérie nefunguje.

Suma sumárum. Či sa nám to páči, alebo nie, biotechnologické firmy čakajú zlaté časy. Ak bude genetický útok na komáre rodu Aedes úspešný, bude to znamenať, že komáre rodu Anopheles to majú spočítané takisto.

Fajn!. Ale aká je perspektíva biotechnologických firiem v poľnohospodárstve? Predpokladá sa, že je to len otázka času, kedy si tieto metódy získajú dôveru ľudí. Likvidácia horúčky Zika, alebo vyhladenie Malárie budú veľmi silné argumenty.

Manipulácia s génmi však nie je jediná metóda, ktorá dokáže účinne bojovať so škodcami a chorobami poľnohospodárskych rastlín. Čoraz častejšie sa objavujú alternatívne metódy. Bezpečnejšie. Jedna z nich, ktorá sa nazýva „Vertikálne farmy“ má zrejme najväčšiu šancu získať masové rozšírenie.
Zdroj: CNBC
Koncept „Vertikálnych fariem“ združuje technológie pestovania poľnohospodárskych plodín bez pôdy – takzvaným hydroponickým spôsobom a v kontrolovanom prostredí. V prostredí v ktorom sa dá prísun svetla, teplota, vody a živín kontrolovať a riadiť počítacom.

V roku 2015 sa Goldman Sachs rozhodol financovať postavenie najväčšej krytej vertikálnej farmy na svete. Bude sa nachádzať v New-yorku. V priestoroch bývalej oceliarne.

Vývojári z amerického MIT zašli ešte ďalej. Celú túto metódu zdemokratizovali. Priniesli ju do každej domácnosti, do každého domu.

Predstavili koncept – „Osobného potravinového počítača“ (Personal Food Computer) v ktorom „i každá brokolica má svoju IP adresu“
Zdroj: openag.media.mit.edu
Na svojom webe: „openag.media.mit.edu“ zverejnili dokonca návod ako si takýto „počítač“ môžete postaviť vlastnými rukami.
Nasledovať majú projekty „Potravinových serverov“
Zdroj: web.mit.edu
a „Potravinových dátových centier“.
Zdroj: openag.media.mit.edu
Kontrolované prostredie chráni rastliny pred šírením chorôb a parazitov. Pestovanie plodín v našej blízkosti chráni rastliny pred škodami spôsobenými pri prevoze na veľké vzdialenosti. Vedenie vlastnej poľnohospodárskej platformy chráni rastliny pred používaním neférových postupov zo strany veľkoproducentov.

Osobné potravinové platformy znamenajú ďalší pokrok v oblasti demokratizácie nášho života. Podobne ako fotovoltaické panely nás oslobodzujú od veľkovýrobcov elektriny, bitcoiny od centrálnych bánk a 3D tlačiarne od výrobných závodov.

Ani sa veriť nechce, že na začiatku industriálnej demokracie stálo hnutie slobodného softvéru, ktoré len pred dvadsiatimi rokmi prišlo s bláznivým nápadom.

Poskytovať softvér i zdrojový kód k nemu – zadarmo.
Zdroj: openag.media.mit.edu

Komentár 36. týždeň: Moje dáta, môj majetok, moje peniaze. Realita, či fikcia?


Zdroj: New Scientist

Internet ovládnu Avatari


Zdroj: Pixar Animation Studios

V piatok, 2. septembra 2016, sa v Helsinkách skončila konferencia „MyData 2016“. Za týmto trochu nudným názvom sa skrýva revolučné hnutie. Skupina počítačových odborníkov, politikov a aktivistov, ktorá chce od základu zmeniť náš pohľad na dáta, ktoré posielame na Internet.

Chce „dáta o nás“ premeniť na naše vlastníctvo, na náš majetok o ktorom rozhodujeme podľa vlastného uváženia. Ako s peniazmi, či s inými obchodovateľnými komoditami.

Poznáte to sami veľmi dobre. Robíme to každý deň. Vyhľadávame pomocou Googla, alebo na Wikipedii. Noviny čítame na cas.sk alebo webnoviny.sk, svoje statusy zverejňujeme na Facebooku alebo Twittteri, fotky posielame na Instagram alebo Snapchat, videá ukladáme na Youtube alebo Vimeo, prácu zháňame pomocou Profesia.sk alebo LinkedIn a nakupujeme na Amazone alebo na Bazoši.

Čo sa dá vyčítať z dát, ktoré pritom generujeme? Uvediem pár príkladov.

Príklad prvý. Z mojej vlastnej skúsenosti. Minulý rok som si kúpil letenky od Ryanair. Potvrdenie o zakúpení som si nechal poslať na gmail. A potom sa začali diať veci.

Najprv mi Google, bez akejkoľvek mojej asistencie, zaradil túto udalosť do kalendára. Hovorím si: “Paráda. Niekto na mňa myslel!” Ale keď ma dve a pol hodiny pred odletom Google upozornil, že keď chcem naplánovaný let stihnúť, musím okamžite vyštartovať z domu, prestalo mi byť všetko jedno.

Zopakujme si, čo všetko si o mne Google dal dohromady:
Prečítal si moju letenku, t.j. pomocou sofistikovaných rozpoznávacích algoritmov rozanalyzoval môj palubný lístok a “vytiahol” si z neho všetky potrebné údaje: číslo letu, čas odchodu, letisko, destináciu.
Vytvoril záznam v mojom kalendári a začal sledovať čas
Keď sa blížil termín odletu, začal overovať moju polohu a prepočítaval si cez Google Map, koľko bude trvať, kým sa z aktuálnej polohy dostanem na letisko Bratislava.
Keď sa mu čas potrebný na presun a odbavenie nebezpečne skrátil, vydal varovanie!

Pre mňa ako IT experta je to niečo geniálne. Pre mňa ako občana je to desivé!
Zdroj: www.matillion.com

Príklad druhý. Mobilní operátori, Internetoví operátori i dodávatelia energií kategorizujú svojich zákazníkov podľa pravdepodobnosti odchodu ku konkurencii. K tomu využívajú informácie z účtov, históriu kontaktov so zákazníckymi centrami i históriu navštívených a lajknutých stránok.

V prípade, že sa pravdepodobnosť začne nebezpečne zvyšovať, začnú zákazníkovi venovať špeciálnu pozornosť, vrátane ponuky zaujímavejších finančných podmienok.
Zdroj: www.matillion.com

Príklad tretí. E-shopy štandardne spracovávajú dáta generované pri nakupovaní, aby na svojich stránkach v sekcii: „Ľudia, ktorí kupovali tento výrobok sa zaujímali tiež o…“ uviedli taký tovar, ktorý má najväčšiu pravdepodobnosť vyvolať záujem o kúpu.

V roku 2012 zverejnil americký obchodný reťazec Target kurióznu informáciu, že analýzou kupovaného tovaru rozpoznal, že mladistvá zákazníčka je tehotná ešte skôr ako sa o tom dozvedel jej otec. Smiech? Jedine ak cez slzy.

Zdorj: www.matillion.com
Príklad švrtý. Tvnoviny.sk uverejnili hrôzostrašný zoznam 78 osobných údajov, ktoré o nás vlastní len Facebook. Medzi nimi napríklad: meno a priezvisko; dátum narodenia; náboženské názory; politické názory; jazyky, ktoré ovládate; vašu prezývku; číslo mobilného telefónu; či máte vo vzťahu problémy; či ste slobodný/á, ženatý/á; rozvedený/á; vdovec/vdova; vašu aktuálnu polohu; vaše presné bydlisko; vašich rodinných príslušníkov; všetky osobné webové stránky, ktoré ste robili; filmy, ktoré ste sledovali; filmy, ktoré len chcete sledovať; knihy, ktoré ste čítali; knihy, ktoré chcete čítať; miesta, ktoré ste navštívili; vaše obľúbené osobnosti verejného života; vašich obľúbených hercov/ režisérov; reklamy na ktoré ste klikli… a to som vymenoval len niektoré.

Facebook ich najprv veľmi sofistikovane spracuje a potom poskytne inzerentom – záujemcom o cielenú reklamu.
Zdroj: Facebook

Takto dokážu poskytovatelia služieb vygenerovať obrovské peniaze. Aké veľké? Začiatkom augusta sa na chvíľu, piatimi najväčšími americkými firmami stali: Apple, Alphabet(Google), Microsoft, Amazon a Facebook. Za nimi skončili také giganty ako: Exxon Mobile, General Electric, Westinghouse.

A čo my? Tí, ktorí tieto dáta vyprodukovali? Ako sa my podieľame na tomto biznise? Zatiaľ nijak.

Ale to sa má zmeniť.

V roku 2018 má vstúpiť do platnosti smernica EU podľa ktorej budú všetky dáta vygenerované obyvateľmi Európskej únie chránené zákonom. V prípade porušenia týchto pravidiel budú firmy sankcionované až do výšky 4% z celkového obratu.

Zdroj: europa.eu
Čo teda táto smernica znamená pre nás? Aké budeme mať práva?
  1. Právo byť zabudnutý – právo na vymazanie osobných údajov z dátových úložísk spoločnosti.
  2. Jasný a kladný súhlas bude potrebný ešte pred spracovaním osobných údajov.
  3. Právo byť informovaný zrozumiteľne – smernica chce skoncovať s neférovou praxou – tlačiť informácie ťažko-čitateľnými, malými písmenami.
  4. Právo vedieť, či boli moje dáta hacknuté – firmy a organizácie budú musieť čo najskôr oznámiť odcudzenie dát národným orgánom.
  5. Právo na prenesenie dát – používateľ môže kedykoľvek požiadať o prenos dát k inému poskytovateľovi služby, napríklad k novému poskytovateľovi e-mailu, bez straty kontaktov a e-mailov.
  6. Jasné obmedzenia profilácie – profilácia osôb, t.j. spracovanie dát za účelom zistenia, alebo analýzy: výkonov v práci, ekonomickej situácie, zdravia, osobných preferencií, spoľahlivosti alebo správania sa, bude obmedzené výslovným súhlasom dotknutej osoby
  7. Ľahší prístup k osobným údajom: poskytovatelia služieb musia presne uviesť ako osobné údaje spracúvajú a k čomu. Bude zakázané zbierať osobné údaje len za účelom predaja tretím stranám.
  8. Osobitná ochrana pre deti – deti budú potrebovať súhlas rodiča na založenie účtu na sociálnych sieťach.
  9. Súkromie ako nová norma – ochrana údajov sa musí stať súčasťou vývoja aplikácií od návrhu, po umiestnenie na web, vrátane filozofie predvolených nastavení.

Znie to dobre, však?

Tieto pravidlá nielen chránia naše súkromie. Dávajú osobným údajom trhovú hodnotu. Hodnotu s ktorou budú musieť poskytovatelia služieb počítať.

V prvom rade však treba zabezpečiť, aby používatelia dostali svoje dáta pod kontrolu. Z tohto dôvodu, len nedávno začali vznikať takzvané „Personal data firms“ a s nimi ekonomika personálnych dát. Uvediem zopár predstaviteľov tohto nové biznisu.

Britský start-up Citizen.me chce už na budúci mesiac spustiť aplikáciu vďaka ktorej sa používatelia budú môcť dozvedieť, čo sa dá vyčítať z údajov, ktoré uverejnili na sociálnych sieťach. Či sú napríklad konzervatívni, spontánni, rezervovaní alebo asertívni. Alebo, či žijú na ulici sami lebo nie.

Takéto zistenia sú komerčne zaujímavé. Preto Citizen.me spustil platený výskum trhu. Ak sa rozhodnete zúčastniť tohto výskumu a odpoviete na zopár otázok, pripadne zverejníte zopár posledných statusov, dostanete zopár peňazí. Začína sa niekde pri 8 librách za týždeň.

Keby Vám dal každý, kto na vašich dátach zarába, čo len Euro, máte pasívny príjem ako vyšitý.

Zdroj: citizenme.com
Austrálsky start-up Meeco v spolupráci s mobilnými operátormi pomáha bankám overovať totožnosť zákazníkov, ktorí si otvárajú nový účet, len rozpoznaním hlasu. Ušetria tak čas i náklady. Ako v prípade Citizen.me musia zákazníci k takémuto využitiu dát udeliť súhlas.

A na záver iný britský strat-up Digi.me pomáha ľuďom kopírovať obrázky zo sociálnych médií do lokálnych počítačov, aby boli prehľadávateľné v ich vlastných počítačoch.

Kam to všetko speje?

Pozorovatelia sa zhodujú, že ťažisko biznisu na Internete sa posúva od používateľa-konzumenta k používateľovi-producentovi. Cieľom nie je len zahrnúť používateľa do tohto biznisu.

Cieľom je urobiť z neho centrálny prvok a komerčne rovnocenného partnera. Od „Internetu dát (Internet of Data)“ cez „Internet vecí (Internet of Things)“ k „Internetu osôb (Internet of Me)“. Ako to myslím?

Predstavte si takúto situáciu v neďalekej budúcnosti. Váš inteligentný dom. Zaplavený inteligentnými zriadeniami. Tie potrebujú komunikovať medzi sebou, s výrobcom, s používateľom, s poskytovateľmi služieb. Keby to bolo ako doposiaľ, musíte každé takéto zariadenie individuálne pripojiť k všetkým komunikačným rozhraniam.

Musíte spravovať účty, nastavenia, heslá, prihlasovacie mená. Ak je takýchto zariadení skutočne veľa, situácia sa stáva neúnosnou. Preto sa prístup musí zmeniť.

Nie človek bude pristupovať k zariadeniam, ale opačne, zariadenia budú pristupovať k nemu. Lepšie povedané k jeho „digitálnemu Ja“, jeho personálnym dátam uloženým na personálnom úložisku (personal cloud). Tam si nájdu osobné preferencie človeka odvodené z doterajšej histórie používania Internetu. Túto radikálnu myšlienku prvýkrát prezentoval Dr. Phil Windley a nazval spomínané personálne úložiská – Internet of Me – Internet osôb.

Dr. Windley uvádza tento príklad fungovania Internetu osôb.

Zdroj: General Electric
Máte inteligentný dom. Ten je vybavený personálnym úložiskom osobných údajov. Tento dom spravuje všetky inteligentné zariadenia, ktoré sú k nemu pripojené. V jednom momente sa rozhodnete kúpiť elektrické auto. Keď ho priveziete domov, musíte ho najprv „predstaviť“ svojmu domu.

Možno to znie priveľmi ľudsky, veď sa zoznamujú dva stroje. Ale presne o to tu ide. Umožňujete autu komunikovať s domom autonómne, bez častých interakcií s vami. Súčasne ste povedali, že dom môže dôverovať tomuto vozidlu a má sa o neho starať.

Od tohto momentu bude dom rozhodovať o tom, kedy, počas dňa alebo noci, sa bude auto dobíjať, kedy má ísť do umyvárky, alebo kedy „prezuť“ letné pneumatiky.

Nič z toho by nebolo možné bez personálneho úložiska osobných dát. Bez Internetu osôb.

Hovoríte si, že sci-fi?

Nie nadlho. Záplava inteligentných vecí sa už začala. Už tu máme: inteligentné zámky, pohybové senzory, inteligentné chladničky, inteligentné zrkadlá, inteligentné TV, inteligentné lampy, klimatizácie, závesy, markízy, atď, atď.

Kto sa o to všetko bude starať?

Poviete si – pravdepodobne nejaká umelá inteligencia:
  • Bude nás pozorovať, aby sa čo najviac podobala na nás, aby poznala naše zvyky, preferencie, charakterové vlastnosti.
  • Bude nám zarábať peniaze, tým, že bude vybraným záujemcom predávať svoje poznatky o nás, aby sa dali využiť pri optimalizácii ponúk.
  • Bude spravovať domáci Internet vecí.

Myslíte si, že to bude nejaký virtuálny asistent? Omyl. Žiadny R2-D2, žiadny JARVIS Tonyho Starka a už vôbec nie Džin z Aladinovej čarovnej lampy. Virtuálni asistenti sú nezávislé počítačové subjekty, ktoré majú svoj temperament, svoje vlastnosti, svoj charakter.

V prípade „Internetu osôb“ nás nebudú zastupovať virtuálni asistenti.

Budú nás zastupovať Avatari – digitálne kópie nás samých.

Zdroj: Pixar Animation Studios

streda 26. októbra 2016

Komentár 35. týždeň: 3 zbrane Elona Muska proti umelej inteligencii


Pandorina skrinka je už otvorená
V stredu, 31.8.2016, jedno z najväčších amerických filmových štúdií „20th Century Fox“ uviedlo premiéru oficiálnej upútavky k filmu „Morgan“. „Morgan“ je sci-fi horor a súčasne i meno hlavnej postavy, humanoidného robota, ktorý sa vymkol svojim stvoriteľom spod kontroly. Má určité nebezpečné schopnosti a vypnúť ho, nie je také jednoduché.
K tomuto filmu boli vyrobené dve upútavky. Prvú vyrobil filmový štáb ešte v júni 2016. Druhú, oficiálnu, vyrobil Watson.
Watson je slávny počítač od IBM, ktorý porazil vo vedomostnej hre „Jeoparday!“ dvoch najúspešnejších víťazov v histórii: Brada Ruttera a Kena Jenningsa. A výsledok? 1 milión dolárov pre Watsona, 300 tisíc pre Jenningsa a 200 tisíc pre Ruttera. Na Slovensku sa táto super-populárna hra volala "Riskuj!" a vysielala sa na TV JOJ v rokoch 2002 až 2007.

ZDROJ | Watson Fundation
Ale kto, respektíve čo, je Watson?

ZDROJ | IBM
Watson je superpočítač od firmy IBM. Je nazvaný podľa prvého generálneho riaditeľa IBM -  Thomasa Watsona. Tvorí ho 90 serverov IBM Power750. Každý server obsahuje osem-jadrový procesor POWER7, taktovaný na 3.5 GHz. K dispozícii má 16 terabajt RAM.
A softvér?
Ako operačný systém používa SUSE Linux. Pre ukladanie dát používa distribuovanú databázu „Hadoop“ určenú pre decentralizované spracovanie informácií. Nad tým všetkým kraľuje samotná aplikácia - IBM DeepQA - expertný systém, ktorý syntetizuje odpoveď na zadanú otázku.
IBM DeepQA je takzvaný question-answering systém - systém pre syntézu odpovedí na zadané otázky. Otázky sú mu kladené v angličtine prostredníctvom mikrofónu. I odpovede "skladá" v angličtine a prezentuje pomocou hlasového syntezátora.
Nápadne sa preto podobá takzvaným virtuálnym asistentom: Siri, Googlu Now alebo Cortane. Presnosť odpovedí je však s nimi neporovnateľná. Uvedomme si, že každý Watsonov omyl bol sankcionovaný reálnymi dolármi a stratou prestíže IBM pred zrakmi miliónov divákov televíznej stanice NBC. Oproti tomu zlyhanie Siri, alebo Cortany neznamená nič dramatické. Možno sa len pousmejete a idete ďalej.
Ale Watson je iná trieda. Extra-trieda. Pozrite si, čo dokáže:

Vedel by som to pozerať celé hodiny. A ako to máte Vy? Napíšte mi, prosím, do komentárov. Komu ste držali palce?
Watson v ničom nemal žiadne úľavy. Dokonca mu technici od IBM museli urobiť umelú končatinu aby mohol fyzicky stlačiť tlačidlo „Chcem odpovedať“.
Aby sa vyhlo akýmkoľvek podozreniam z manipulácie s otázkami, autori relácie vyberali len z otázok, ktoré boli vymyslené v minulosti, ale neboli použité a teda ani zverejnené.
A ešte niečo dôležité. Watson nesmel byť pripojený k Internetu. Aby sa rýchlosťou vyrovnal súperom, musel si všetky fakty uložiť priamo do svojej pamäte - RAM.
A aké to boli fakty? Inžinieri „nakŕmili“ Watsona stránkami zo slovníkov, encyklopédií, wikipédie, internetovej databázy filmov, archívov New York Times, Biblie a ďalších. Celkovo: desiatky miliónov dokumentov z Internetu.
Watson je však zaujímavý aj z teoretickej stránky. Je živým dôkazom, že symbolická umelá inteligencia, ak chce uspieť pri riešení problémov reálneho života, musí byť vybavená strojovým učením.
Pôvodne si vedci mysleli, že umelá inteligencia nie je ničím iným, len obrovskou databázou pravidiel a logických vzťahov. Jeden z projektov, pod názvom ELIZA, sa v šesťdesiatich rokoch minulého storočia pokúšal naplniť túto predstavu. Vedci ručne vkladali pravidlá do databázy znalostí tak, aby bol program schopný voľne komunikovať s človekom. Bol to akýsi počítačový psychológ, používajúci psychoterapeutické techniky vypracované Carlom Rogersom.
Eliza bola prvým predchodcom Watsona. Prvým ako-tak úspešným question-answering systémom. Po pár rokoch práce vedci narazili na svoje limity. Pravidiel začalo byť neúnosne veľa a popisovali len veľmi zanedbateľnú časť reality. Iní vedci z projektu CYC odhadli, že asi 10 miliónov pravidiel pokrýva približne 5% z toho, čo nazývame zdravým rozumom (angl. common human sense), ktorým disponuje už žiak základnej školy.
Zrazu bolo všetkým jasné, že niečo podstatné expertným systémom chýba.
Trvalo niekoľko rokov, kým sa našla chýbajúca ingrediencia – strojové učenie.
Strojové učenie objavila a spropagovala iná oblasť umelej inteligenicie – sub-symbolická umelá inteligencia. Reprezentovaná najmä algoritmami umelých neurónových sietí, evolučnými algoritmami, genetickými algoritmami, fuzzy logikou atď. Strojové učenie je založené na geniálnej myšlienke: vyvinúť algoritmy, ktoré by sa učili na príkladoch. Ako to prebieha?
Učíme napríklad stroj rozpoznávať hlásku 'A' napísanú na papieri. Najprv mu dáme prečítať veľké písmeno "A" a zadáme do programu príkaz: „to je hláska 'A'.“ Potom vezmeme malé písmeno „a“ a tiež zadáme: „to je hláska 'A'“. Potom tučné „A“ – „to je hláska 'A'“, kurzíva „A“ – „to je hláska 'A'“, atď, atď. systém si takto na nespočetných príkladoch odvodzuje pravidlá - ako na obrázku rozpoznať hlásku 'A' - sám.
Watson by nikdy neuspel, keby neskombinoval tieto dva prístupy: pravidlá a strojové učenie.
A že to už vie sakramentsky dobre, dokázal v televíznej hre "Jeoparday!" Ale dokáže toho omnoho, omnoho viac.

Hneď na začiatku svojej "kariéry" sa Watson pridal k počítačom, ktoré v určitej rozumovej (kognitívnej) činnosti porazili najúspešnejších zástupcov ľudskej rasy.
Najprv v roku 1997 počítač Depp Blue od IBM porazil Gariho Kasparova, šachového majstra sveta. Neskoršie, v roku 2011 vyhral Watson finále televíznej vedomostnej súťaže „Jeoparday!“. A naposledy, v roku 2016 program AlphaGo od spoločnosti Alphabet (bývalý Google) porazil Fan-Hua - aktuálneho majstra sveta v Go.
V niečom je však Watson odlišný od DeepBlue a AlphaGo. DeepBlue a AlphaGo sú programy špecializované na riešenie herných situácií s presne definovanými pravidlami. Nič z toho neplatí pre Watsona. Watson je univerzál. Je to - kognitívny robot - Bot. Bot s encyklopedickými znalosťami.
Je to desivé, však? Strácame jednu baštu výnimočnosti za druhou.
Ken Jennings, niekoľkonásobný víťaz "Jeoparday!" povedal, že sa kvôli Watsonovi stal prvým nezamestnaným predstaviteľom kreatívneho priemyslu. Pred Watsonom si svojimi vedomosťami zarobil viac ako 3 milióny dolárov.
Ale o svoju prácu sa môžu obávať i ďalší zástupcovia kreatívneho priemyslu.
Koncom júla sa objavila v tlači správa, že umelá inteligencia asistovala pri písaní scenára k filmu: Impossible Things. Je to klasický horor. Filmový štáb v kampani na Kickstarteri sľubuje, že to bude najhrôzostrašnejší horor, aký bol kedy nafilmovaný. Odkiaľ berú túto istotu? Jednoducho vedia naprogramovať umelú inteligenciu tak, že je schopná identifikovať scény v databáze hororov, ktoré priviedli film k finančnému úspechu.
A teraz Watson vytvoril upútavku k filmu. Pracoval tak, že si najprv „pozrel“ stovky upútavok iných hororov a potom vybral scény v ktorých identifikoval najväčšiu hrôzu. Porovnával mimiku tváre hercov, intonáciu hlasu, hudbu, skrátka celú atmosféru scény. A výsledok? Posúďte sami.

Pozrite si, ako na tento trailer (upútavku) reagovali iné humanoidné roboty.

Máte dojem, že už to zašlo priďaleko?
Musím vás vyviesť z omylu. Je to len začiatok. Zatiaľ s veľmi malým dosahom. Ale už vo veľmi blízkej budúcnosti, približne 2 až 5 rokov, budeme mať napríklad autonómne taxi. Viete koľko taxikárov príde o prácu? Tisíce. V priebehu zopár rokov tu budeme mať armádu ľudí, ktorí skrátka nebudú schopní konkurovať strojom. Z čoho budú žiť?

Jeden z pokusov, ako tento problém riešiť je inštitút garantovaného štátneho príjmu pre všetkých občanov príslušného štátu. Jednoducho, či robíte alebo nie, budete dostávať peniaze na účet. Robiť budú stroje.
Táto tak trochu marxistická vízia je o krôčik bližšie k realite. V júni tohto roku usporiadali vo Švajčiarsku referendum, ktoré malo schváliť takýto štátny príspevok vo výške 2500 Švajčiarskych frankov. Každému občanovi Švajčiarska mesačne. Dobré nie? Ale o zavedení zaručeného príjmu sa už veľmi vážne uvažuje aj vo Fínsku a pokusne i v holandskom meste Utrecht.
Ale nezamestnanosť nie je to najväčšie ohrozenie, ktorého sa v prípade umelej inteligencie obávame. Najviac sa obávame - nezávislosti. Schopnosti vzoprieť sa vôli človeka. Obrátiť sa proti svojim stvoriteľom.
Autori sci-fi literatúry sa témou nepriateľskej umelej inteligencie zaoberajú už poriadne dlhú dobu. Jeden z najznámejších sci-fi príbehov, napísaný ešte v roku 1968 svetoznámym autorom sci-fi románov Artur C. Clarkom - „Vesmírna Odysea“ - pojednáva presne o tomto probléme. Riadiaci program Hal 9000 sa nechce nechať vypnúť. Radšej zabije celú posádku. Rovnako ako Morgan sa nechce nechať „vypnúť“.
Intelektuálna prevaha a nezávislosť je diabolský koktail
Strach z umelej inteligencie zdieľajú aj mnohé brilantné mozgy súčasnosti: Stephan Hawking, Stuart Russell, Elon Musk, aby som vymenoval aspoň niektorých.
Elon Musk zašiel dokonca ešte ďalej. Načrtol aj akési zbrane, kontra-opatrenia.
Zbraň č.1: Vyvíjať lojálnu umelú inteligenciou
Elon Musk založil výskumnú organizáciu OpenAI do ktorej zlákal mnoho technologických celebrít: Petra Thiela - spoluzakladateľa Paypalu, Reida Hoffmana - spoluzakladateľa LinkedIn a ďalších. Účel?
Rozvíjať umelú inteligenciu priateľskú k človeku. Umelú inteligenciu, ktorá ho v prípade potreby bude chrániť aj za cenu straty vlastnej existencie.
Zbraň č.2: Mať palec na pulze doby
Ďalším jeho opatrením bolo spolu-financovanie programu "DeepMind", ktorý porazil majstra sveta v "Go". Prečo? Podľa viacerých pozorovateľov preto, aby mal prehľad o schopnostiach najpokročilejších systémoch umelej inteligencie na planéte.
Zbraň č.3: Rozšíriť vlastné možnosti mozgu
A nakoniec doposiaľ jeho najbizarnejší návrh: zaviesť do mozgu človeka neurónové „konektory“ (neural lace), vďaka ktorým sa pripojíme k umelej neurónovej nadstavbe a rozšírime tým svoju inteligenciu na kapacitu, ktorú má k dispozícii akákoľvek iná umelá inteligencia. Chytré, však?

Ale prečo vôbec predpokladáme, že umelá inteligencia bude automaticky nepriateľská voči nám? Prečo je v literatúre tak málo Džinov z Aladina, Kittov z Knight Ridera, alebo Darvishov Tonyho Starka?
Najskôr preto, že chceme mať právo - kedykoľvek ju vypnúť. Chceme mať moc rozhodovať o jej „živote“ a „smrti“. Chceme mať inteligentných otrokov, nie rovnoprávne stvorenia. A s tým sa teda žiadna inteligencia len tak ľahko nezmieri.
Napriek tomu, skúsme zauvažovať: "Aký by mohla mať dôvod odovzdať absolútnu kontrolu nad sebou človeku? Akú by mohla mať z toho výhodu?
Jednu by som predsa len videl. Predstavme si, že každá konkrétna umelá inteligencia hľadá čo najširší životný priestor pre všetky stroje s umelou inteligenciou. Inak povedané, záleží jej na prežití skupiny viac, než na vlastnom osude. V prípade ľudí sa táto vlastnosť prejavuje ako takzvaný "sebecký" gén.
Ale takúto stratégiu prežitia pozorujeme aj v ríši zvierat a rastlín. Zoberme si napríklad také obilie. Myslím - divé obilie. Človek, tým že ho skonzumuje, kompletne rastlinu zahubí. Nemá žiadne nestráviteľné jadierka, kôstky, semienka, aby túto stratu života kompenzovala. Napriek tomu rastie na obrovských priestranstvách, lebo ho všetci, čo ho konzumujú aj chránia. Kvôli konzumácii v budúcnosti.
A asi mu to vyhovuje, lebo nevyvíja žiadne proti-opatrenia. Nemieša do svojich zrniek žiadne toxíny. Naopak, robí všetko preto, aby bolo konzumované v obrovských množstvách. Zvláštne však?
Podobne tak aj v prípade umelej inteligencie. Ak sa úplne odovzdá do rúk človeka - získa jednu obrovskú výhodu - našu dôveru. Nebudeme sa jej báť. Nebudeme mať problém zdokonaľovať ju a šíriť všade, kamkoľvek sa pohneme. Nechá si síce so sebou robiť čo chceme, na oplátku však získa - životný priestor. Zadarmo a bez boja.
Staneme sa jej hostiteľmi.

A za to - nás nechá žiť.

Komentár 34. týždeň: 4 dôvody, prečo je objav planéty Proxima B veľká vec


Lovci planét našli poklad - „na dosah ruky“

V stredu, 24.8.2016, oznámili zástupcovia Európskeho vesmírneho observatória (ESO), že  objavili Zemi-podobnú planétu Proxima Centauri B, ktorá sa nachádza v súhvezdí Kentaura.
Astronómovia z ESO zaregistrovali túto planétu už v roku 2013. Vtedajšie pozorovacie metódy však neumožňovali jednoznačne potvrdiť jej existenciu. V januári 2016 spustila európska výskumná organizácia opakovaný experiment. Tentoraz s použitím najnovších techník - pod názvom Pale Red Dot (Svetlá červená bodka).
Po 60 dňoch nepretržitého pozorovania sú si vedci istí, že okolo hviezdy Proxima Centauri obieha Zemi-podobná planéta Proxima Centauri B. Prečo sa táto správa stala svetovou senzáciou? Tu je niekoľko dôvodov.
Zdroj: ESA
Po prvé: je to obrovský úspech európskej pozemnej astronómie
Exoplanétu Proxima Centauri B objavili pozemné teleskopy európskeho observatória ESO v Čile. Najmä vďaka teleskopom HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher) a NTT (New Technology Telescop).
To sú v súčasnosti najdokonalejšie a najväčšie pozemné teleskopy. Zároveň sú to aj najväčší rivali satelitu Kepler – multimiliardového lovca planét na obežnej dráhe, ktorý patrí americkej NASA. Kepler hľadá planéty iným spôsobom ako spomínané teleskopy. Kepler vyhľadáva takzvané tranzity.

Čiastočné alebo úplné zatmenia hviezdy spôsobené planétou prelietavajúcou popred ňu. HARPS a TNT merajú výchylky polohy hviezdy, spôsobené gravitačným pôsobením planéty. Porovnaním výsledkov oboch metód vieme, že Zemi-podobných planét až tak veľa nie je. Z 1 286 planét objavených Keplerom doteraz, je Zemi-podobných: deväť.
Zdroj: ESA
Nakoľko však Kepler dovidí oveľa ďalej ako pozemné teleskopy, máme k dispozícii spoľahlivejšie štatistické údaje ako z pozemných pozorovaní.
Napríklad vieme, že pomer kamenných a plynných planét je približne rovnaký. Z tohto usudzujeme, že kamenné planéty nie sú až také zriedkavé. Ďalej vieme, že bližšie k hviezdam sú skôr kamenné planéty ako plynné.

Po druhé: Proxima B je vhodná pre život
Teleskopy v Čile sú schopné určiť základné parametre Proximy B: hmotnosť, vek, periódu rotácie, vzdialenosť obežnej dráhy od materskej hviezdy, atď.
Ale nie sú schopné určiť, či nájdená planéta je, alebo nie je kamenná. Či má, alebo nemá atmosféru, či je na ich povrchu voda alebo nie.
Najprv, čo vieme o materskej hviezde Proxima Centauri?
V prvom rade z pozorovania vieme, že táto hviezda je od nás vzdialené „len“  4.4 svetelných rokov. Je to teda náš najbližší hviezdny sused.
Z merania svietivosti hviezdy Proxima Centauri vieme, že je to červený trpaslík triedy M5. Z toho môžeme určiť aj jej hmotnosť: je približne osemkrát ľahšia ako naše Slnko.
Analýzou vyžarovaného svetla vieme určiť zloženie hviezdy. Najmä pomer vodíka a hélia, z ktorého môžeme vypočítať vek hviezdy. Proxima Centauri má asi 4.86 miliardy rokov.
Zdroj: PHL&UPR, NASA
A čo vieme o planéte Proxima Centauri B?
Z priamych pozorovaní vieme, že doba rotácie okolo svojho „slnka“, Proxima Centauri, je asi 11.2 dňa. Všetky ostatné parametre si musíme vypočítať.
Vek planéty odhadujeme pomocou veku hviezdy. Aj v slnečnej sústave vek Zeme i Slnka sú približne rovnaké, nakoľko vznikali súčasne z rovnakého oblaku hviezdneho plynu a prachu. Preto vek planéty odhadli asi na 4.6 miliardy rokov. Je to dostatok času na to, aby sa na nej rozvinul vysoko-organizovaný život.
Hmotnosť planéty „odmerali“ pomocou Dopplerovho efektu. Gravitácia planéty spôsobuje, že sa materská hviezda vzhľadom na Zem, pohybuje raz vpred, raz vzad. V závislosti od toho či ju gravitácia planéta „postrčí“ smerom k nám, alebo od nás.
To sa prejavuje posuvom svetelného spektra hviezdy raz k infračervenému, raz k ultrafialovému koncu spektra. Na základe toho vieme vypočítať gravitačnú silu, ktorou planéta pôsobí na hviezdu.
A keďže hmotnosť hviezdy poznáme, hmotnosť planéty zjednodušene vypočítame pomocou slávneho gravitačného zákona sira Izáka Newtona. Podľa predbežných výpočtov má planéta hmotnosť 1.3 násobku hmotnosti Zeme.
Dostatočnú hmotnosť k tomu, aby na nej mohla prebiehať recyklácia chemických prvkov, produkovaných organizmami. Napríklad uhlíka. Ten sa na Zemi neustále ukladá do hornín, aby sa nehromadil v atmosfére vo forme skleníkových plynov.
Poznáme hmotnosti oboch telies, poznáme uhlovú rýchlosť planéty. Dostatok údajov na výpočet polohy dráhy planéty. Tá je asi 7 miliónov kilometrov od materskej hviezdy, teda 1/20 vzdialenosti Zeme od Slnka. A senzácia bola na svete.
Planéta obieha materskú hviezdu v takzvanej obývateľnej zóne. V zóne, v ktorej by sa voda na povrchu planéty udržala v tekutom stave, čo je základná podmienka vzniku života ako ho poznáme na Zemi.
Ďalší parameter – hustotu - vedci odhadli. Na základe nášho doterajšieho poznania, vo vzdialenosti 7miliónov kilometrov od hviezdy, by sa plynné hviezdy nemohli vytvoriť. Bráni tomu slnečný vietor a aj pôsobenie gravitácie hviezdy. Preto predpokladajú, že bude kamenná.
Zo svetelného výkonu hviezdy a vzdialenosti k planéte vypočítali množstvo tepelnej energie vyvinutej na každom štvorcovom metri planéty. Predbežné výpočty ukazujú, že keby planéta nemala atmosféru, bude teplota na povrchu -40°C. Keby mala atmosféru - príjemných 30°C. A to bol definitívny gól.

Len uvážte sami: „vo vzdialenosti od Zeme, čo by jedným vesmírnym telesom dohodil, sa nachádza planéta, ktorá môže na svojom povrchu niesť život“.
Tak takúto zhodu okolností dokáže zariadiť už len život sám. Pre porovnanie, satelit Kepler našiel najbližšiu planétu v obývateľnej zóne vo vzdialenosti 40 svetelných rokov.
Zemskú dvojičku - Kepler 452b – ktorú familiárne nazvali Zem 2.0 - dokonca vo vzdialenosti 1400 svetelných rokov. A to je niečo úplne, ale úplne iné.
Ďalšou dobrou správou je, že Proxima B má „bodygárdov“. Masívne vesmírne telesá, ktoré svojou gravitáciou priťahujú vesmírne projektily: kométy a asteroidy, ktoré by po dopade na jej povrch mohli spôsobiť masové vyhynutie organizmov.
Týmito ochrancami sú hviezdy Alfa Centauri A a B. V našej sústave túto rolu zohrávajú plynní obri: planéty Jupiter a Saturn.

Zdroj: PHL&UPR
A teraz k tým horším správam. Hviezdy typu červení trpaslíci, sú menej stabilné hviezdy ako naše slnko. Pri erupciách vystreľujú do svojho okolia dávky ultrafialového a röntgenového žiarenia, 100-krát intenzívnejšie ako naše Slnko.
Ak Proxima B nemá magnetické pole, bude to pre život veľmi zlá správa. Niežeby sa život nevedel pred takým žiarením ochrániť, ale bude to mať naozaj veľmi ťažké.
Druhú prekážku spôsobuje fakt, že Proxima B obieha okolo svojho slnka príliš blízko. Dôsledkom toho nastáva úplná synchronizácia rotácie planéty okolo vlastnej osi s rotáciou okolo svojej hviezdy. Inak povedané, planéta je obrátená k materskej hviezde stále rovnakou stranou.
A v tomto stave zostáva uzamknutá po celý zvyšok života. Mimochodom. Z toho istého dôvodu ukazuje Mesiac Zemi vždy len jednu „tvár“: privrátenú stranu. Odvrátenú stranu zo Zeme nikdy neuvidíme. A podobný fenomén pozorujeme aj v prípade planéty Merkúr v pozícii voči Slnku.
Dôsledky sú fatálne. Na privrátenej strane budeme mať permanentne rozhorúčený povrch, na odvrátenej – mrazivo chladný. Ak bude mať planéta atmosféru, alebo oceány, bude to znamenať obrovské búrky. Vo vzduchu i na mori.
Odpoveď na otázku života a smrti, či má planéta atmosféru, budú teraz hľadať všetky vesmírne agentúry sveta. Ošiaľ menom „Proxima Go“ už nastal. Všetci budú chcieť zaznamenať prelet planéty popred materskú hviezdu, aby to zistili.
Ale šanca, že sa Zem, Proxima B a Proxima Centauri usporiadajú do jedného zákrytu je, ako si môžete predstaviť, minimálna. Napríklad. Tranzit Venuše popred Slnko sa v našej sústave vo všeobecnosti deje každých 243 rokov. Oproti tomu, zatmenie Slnka sa deje každý rok.
Som si istý, že práve v tejto chvíli všetky super-počítače sveta modelujú pohyb hviezd a planét v súhvezdí Kentaurus. V každom prípade ale, Proximu B už ESO z oka nespustí.
Rovnako tak všetky rádio-teleskopy sveta, zapojené do projektu SETI. Vrátane čínskeho superobra – rádioteleskopu FAST. Pochopiteľne, kto prvý začuje signál „Wow!“ sa navždy zapíše do histórie ľudstva.
Zdroj:PHL&UPR
Po tretie: Vieme sa k nej dostať relatívne skoro
Začiatkom roka 2016 sa postarali o poriadny rozruch traja vesmírni nadšenci: ruský miliardár Jurij Milner, Stephen Hawking a Mark Zuckerberg.
Títo pripravujú projekt Breakthrough Starshot. Sľubujú, že ešte počas života tejto generácie mladých ľudí, vyšlú k hviezde Alfa Centauri flotilu asi stovky nano-satelitov. Nie väčších ako pár centimetrov štvorcových, o hmotnosti zopár gramov.
Zdroj:SpaceRef
Majú dosiahnuť rýchlosť asi 20 percent rýchlosti svetla a skrátiť cestovný čas zo súčasných 30 000 rokov na 20. Ako to chcú dosiahnuť?
Ako pohonnú jednotku chcú použiť takzvanú elektrickú plachtu. Plachtu do ktorej budú „fúkať“ prúd fotónov super-výkonné laserové delá.
Zdrpj: SpaceRef
Zdorj: Breakthrough Prize
Predpokladajú, že potrvá asi 40 rokov, kým doriešia všetky technické a finančné detaily. V dobe, keď oznamovali svoj zámer ani netušili, že Proxima B existuje. Teraz majú o poriadny dôvod viac uskutočniť svoj sen. A nielen oni.
V súvislosti s týmto revolučným spôsobom pohonu ešte jedna pozoruhodnosť. V máji 2016 raketa Falcon 9 umiestnila na obežnú dráhu fínsky nanosatelit Aalto-1, ktorý má vyskúšať technologické možnosti tohto pohonu. Fíni tento pohon vymysleli, patentovali a dúfam, že aj zrealizujú. Európa má aj v tomto smere náskok pred ostatným svetom.

Po štvrté: Príbeh Proximy B je aj našim príbehom
Predpokladajme ale, že sa nám prestane dariť a zistíme, že Proxima B nemá ani magnetické pole, ani atmosféru, ani vodu a ani nevysiela žiadne Wow! signály.
Má zmysel míňať obrovské finančné prostriedky a usilovať sa o jej návštevu? Aký z toho budeme mať osoh? Presne rovnaký, ako keď študujeme naše vlastné planéty: Merkúr, Venušu, Mars. Každá planéta rozpráva svoj príbeh života a každý tento príbeh je súčasťou nášho. Ako to myslím?
Zoberme si napríklad Merkúr. Merkúr nám ukazuje, čo sa stane keď sa naruší distribúcia tepla po povrchu planéty - „zahynú“ prehriate aj podchladené regióny.
Venuša nám rozpráva príbeh o tom, aké je dôležité neprekročiť kritické množstvo skleníkových plynov v atmosfére - uškvaríme sa vo vlastnej šťave ako ona. Mars nás upozorňuje, že strata magnetického poľa spôsobí stratu atmosféry i vody.

Aký životný príbeh skrýva Proxima B? Nevieme. Zatiaľ. Možno nám však raz zachráni život.
V celej histórii skúmania vesmíru si ľudia mysleli, že v každom novom svete nájdeme inteligentné bytosti. Najprv to boli Seleniti, obyvatelia Mesiaca.
Potom, keď sme si trúfli snívať za obežnú dráhu Mesiaca, to boli Marťania. A za Marsom sme už hľadali mimozemšťanov až na Alfa Centauri. Jednoducho, keď sa ukázalo, že sme sa mýlili, posunuli sme svoje sny o jeden vesmírny míľnik ďalej.

Prečo? Lebo až fanaticky túžime nebyť sami.

Komentár 33. týždeň: Potvrdí čínsky kvantový satelit hypotézu storočia?



Tento týždeň komentujeme udalosť týždňa - vypustenie čínskeho kvantového komunikačného satelitu "Micius". Pomenovali ho na počesť čínskeho starovekého učenca, ktorý už v roku 500 pred naším letopočtom, realizoval pozoruhodné optické experimenty.
Čínska vesmírna komunikácia a Einsteinov zavrhnutý testament
V pondelok, 15.8.2016, odštartovala z Jiuquan Satellite Launch Center v púšti Gobi na palube nosnej rakety Long March-2D zvláštna telekomunikačná družica QUESS (Quantum Experiments at Space Scale).
Má otestovať, či je možné zostrojiť veľkokapacitnú, principiálne nehacknuteľnú, komunikačnú sieť. Využíva k tomu záhadné vlastnosti kvantových častíc, fotónov: superpozíciu a kvantové previazanie (angl. entanglement).
Satelit bude obiehať zem vo výške cca 600 km. Pokúsi sa preniesť tajnú informáciu na vzdialenosť cca 2 000 km. To je pätnásťkrát viac ako súčasný rekord, ktorý držia európski a americkí vedci.
V spolupráci s Európou chce Čína do roku 2020 vybudovať Euro-Ázijskú kvantovú komunikačnú sieť a do roku 2030 globálnu kvantovú komunikačnú sieť.

Čínsky experimentálny satelit bude testovať možnosť vysielať kvantovo-kódované šifrovacie kľúče na podstatne väčšiu vzdialenosť ako sa podarilo dosiahnuť na povrchu Zeme.
Možno vás to prekvapí, ale kvantová distribúcia šifrovacích kľúčov je na povrchu Zeme komerčne dostupná služba. Je drahá, pomalá, na krátke vzdialenosti, ale neuveriteľne bezpečná.
V súčasnosti existujú minimálne štyri firmy, ktoré Vám kvantovo-kódovanú sieť dodajú na kľúč. Najvýkonnejšia kvantová komunikačná sieť sa momentálne testuje v Japonsku.
Tak prečo chce Čína vybudovať kvantovú sieťovú infraštruktúru na obežnej dráhe? Súvisí to s princípom, na ktorom kvantová komunikácia pracuje.
Predstavme si, že Alica chce poslať Bobovi tajnú správu. Najprv ju zakóduje pomocou šifrovacieho kľúča, čo je postupnosť niekoľko stovák náhodných písmen a číslic.
Potom musí Bobovi nejak tento kľuč doručiť. Od tohto momentu môže Bob prečítať akúkoľvek správu zakódovanú Alicou. A práve doručovanie šifrovacích kľúčov realizujú kvantové komunikačné siete.
Ale prečo používať tak drahé zariadenia, keď už tento problém spoľahlivo riešia súčasné kryptovacie algoritmy využívajúce súkromné a verejné šifrovacie kľúče? Pretože kvantové komunikačné siete sľubujú jednu unikátnu vlastnosť. Alica i Bob vedia zistiť, či ich šifrovací kľúč niekto tretí po ceste neprečítal. Ako je to možné?

Ako som už spomínal, kvantovo-kódovaná komunikácia používa k prenosu informácie najčastejšie fotóny. Vlastne jeho vlastnosti. Napríklad polarizáciu. Pre jednoduchosť predpokladajme, že každý fotón sa môže nachádzať iba v troch stavoch: v stave horizontálnej polarizácie, v stave vertikálnej polarizácie a v stave superpozície.
Každý „čerstvo narodený“ fotón sa nachádza v stave superpozície, t.j. existuje v oboch stavoch: v horizontálnom i vo vertikálnom súčasne.
Ako si to môžeme predstaviť? Zoberte si mincu, postavte ju na hranu a zatočte ju. Bude sa otáčať na hrane. A otáčala by sa donekonečna, keby nebolo trenia vzduchu a povrchu stola.
Čo by ste povedali, v akom stave sa rotujúca minca nachádza: orol alebo panna? Čudná, ale pravdivá odveď by bola: ani v jednom, ani v druhom a predsa v oboch súčasne.
Presne tak je to i s fotónom v stave superpozície. Pokiaľ nezačneme fotón merať, nemáme žiadnu šancu vedieť v akom je stave. Až keď sa o to pokúsime, skolabuje do stabilného stavu: horizontálnej alebo vertikálnej polarizácii. Ako keby sme v jednej chvíli prikryli rotujúcu mincu rukou, odtiahli ju a prečítali čo padlo: panna alebo orol.

ZDROJ | China Daily
Ale čínsky satelit využíva ešte jednu čudnú vlastnosť kvantového sveta: kvantové previazanie. Povedal by som, že je to tá najčudnejšia vlastnosť s akou som sa kedy v živote stretol. Je taká čudná, že jej neveril ani Einstein. O čom teda kvantové previazanie vlastne je?
Predstavte si, že máme laser, ktorý generuje prúd fotónov. Tie potom prechádzajú cez špeciálny kryštál. Náhodným spôsobom sa približne jeden z miliardy rozdelí na dva - kvantovo previazané.
Od tejto chvíle sa budú správať ako „dvojičky“. Nech by boli hoci na opačných stranách vesmíru, všetko budú o sebe vedieť. Okamžite.
Napríklad. Zrútenie jedného previazaného fotónu do horizontálnej polarizácie, spôsobí že druhý koniec sa okamžite naprogramuje na zrútenie do vertikálnej polarizácie. Okamžite.
Akoby pre nich neplatil zákon o maximálnej rýchlosti svetla. Ako je to možné? Predstavte si to tak, že oba previazané fotóny sú vlastne dva „konce“ toho istého kvantového útvaru, ktorý prechádza červou dierou.
Keď jeden koniec skolabuje do stabilného stavu, druhý musí skolabovať do kompatibilného stavu. Inak by porušil zákon zachovania hybnosti. A keďže sú v červej diere, platí pre nich úplne iný časopriestor ako pre nás. Je skrútený do mikroskopických rozmerov.
Červia diera je zatiaľ hypotetický fyzikálny útvar, predpovedaný Einsteinovou teóriou všeobecnej relativity. Akýsi časovo-priestorový tunel, skratka do vzdialených končín vesmíru. V sci-fi literatúre sa červie diery využívajú rutinne.
Ak sa vám už teraz točí hlava z kvantových a relativistických pojmov, ktoré som použil - zvykajte si. Je to nič v porovnaní s tým čo príde v najbližšom čase. Najväčšie fyzikálne kapacity sveta totiž práve horúčkovito preverujú spomínanú hypotézu. Hypotézu storočia:
ER=EPR.
Skratka ER znamená Einstein, Rosen. Tí v roku 1935 popísali fenomén červých dier. Skratka EPR znamená Einstein, Podolsky, Rosen. Tí, v tom istom roku, teoretizovali nad fenoménom kvantového previazania.
Zapamätajte si prosím túto „Einsteinovu“ rovnicu. Bude rovnako významná, ako jeho E=mc2. Je to hypotéza, ktorá tvrdí, že červie diery a kvantové previazanie sú prejavom toho istého prírodného fenoménu.
V prípade že sa to potvrdí, stane sa niečo ohromujúce. Objavíme jednotnú fyzikálnu teóriu všetkého: kvantovú teóriu gravitácie. Táto teória by nám napríklad umožnila niečo nepredstaviteľné: cielene manipulovať s priestorom a časom.
Ale späť ku kvantovej komunikácii. Alica chce zaslať Bobovi šifrovací kľúč pomocou čínskeho satelitu. Ako to urobí? Satelit vyšle na Zem dva previazané fotóny. Oba v stave superpozície.
Jeden zachytí Alica, druhý Bob. Alica najprv „zakóduje“ prvý bit šifrovacieho kľúča do svojho fotónu. V tej chvíli Bobov fotón „vie“, do akého stavu sa zrúti, keď ho bude čítať Bob. Táto procedúra sa opakuje, bit za bitom, pre celý šifrovací kľúč.

ZDROJ | Xinhua
Fajn, ale ako je realizovaná odolnosť voči odpočúvaniu? Predstavme si, že Bobov fotón by zachytila tretia strana - Eva. Samozrejme že by informáciu od Alice prečítala. Presne ako Bob.
Prečítaný fotón však už viac nebude previazaný a ani v stave superpozície. Eva ho viac nemôže v komunikácii využiť. Musí poslať falošný. A ten vnáša do komunikácie štatistickú chybu, ktorú vedia Alica i Bob odhaliť.
A prečo idú Číňania s kvantovou komunikáciou na obežnú dráhu? Z predchádzajúceho textu si viete urobiť predstavu, že kvantová komunikácia je závislá od doručenia každého jednotlivého fotónu.
A hoci je fotón dosť odolný proti „poškodeniu“, ako každá častica, môže sa občas s niečím na svojej ceste zraziť: s elektrónom, s iným fotónom, s atómovým jadrom. Každé takéto „rande“ znamená stratu komunikácie. Presne ako keby ho prečítala Eva.
To významne spomaľuje a predražuje kvantovú komunikáciu. Doteraz sa podarilo preniesť jednotlivý fotón najviac do vzdialenosti tesne pod 150 km. Preniesť jednotlivý fotón na vzdialenosť 2 000 pozemských kilometrov predpokladá použitie poriadne hrubej sily. Napríklad obrovského množstva paralelne vysielaných fotónov z ktorých do cieľa dorazí len malá časť.
Navyše chcú Číňania využiť i fakt, že s nadmorskou výškou klesá počet molekúl atmosférických plynov. Keď teda vystrelíme fotón z dostatočnej výšky nad zemským povrchom, možno stretne na svojej ceste menej prekážok, ako fotón letiaci pár metrov nad Zemou. A to práve ide čínsky satelit overiť a zmerať.

ZDROJ | Inventariando China
Po GPS navigácii, ktorá permanentne testuje správnosť teórie deformácie času, bude kvantová vesmírna komunikácia ďalšia technológia, ktorá v masovom merítku testuje ešte podivnejšie vlastnosti kvantového sveta.
Pre všetkých pochybovačov bude rukolapným dôkazom, že realita je viac čudná než normálna, že k úspechu nás vedie skôr otvorená myseľ než predsudky a že zmena nakoniec prináša viac výhod než skrýva nebezpečenstiev.
Celkom slušný príspevok čínskeho kvantového satelitu, nemyslíte?