pondelok 30. mája 2016

Moja neandertálska DNA

Dnes uverejňujem poslednú časť mojej analýzy DNA. Percento neandertálskej DNA v mojom genóme je 3.2%, pričom 2.7% je európsky priemer.
Čo to o mne hovorí?
Neandertálci vyhynuli pred cca 40 000 rokmi. Prehrali evolučný boj s nami. Aspoň tak to hovorí veda. Ale tak jednoduché to zasa nie je. Oni celkom nevyhynuli, lebo preniesli svoju DNA do nášho genómu. Ale ani takto to celkom nie je. Podľa posledných výskumov sa v chromozóne Y Homo Sapiens nenachádzajú stopy po neandertálskej DNA. To znamená, že neandertáska DNA sa neodovzdávala cez mužských potomkov. Inými slovami povedané, Žena Homo Sapiens a muž Neandertálec neboli schopní počať alebo donosiť mužských potomkov. Muž Homo Sapiens a Neandertálska žena, mužských potomkov mať mohli. Takže celá porcia mojich neandertálskych génov pochádza len od mojej neandertálskej pra-pra-pra-mamy.
A za čo jej vďačím? Od neandertálcov sme zdedili odolnejší imunitný systém. Predstavte si, že pred 60 000 rokmi sa náš druh Homo Sapiens prisťahoval do Európy. Na územie, kde Neandertálci žili už celé tisícročia. Jednoduchým krížením sme okamžite získali adaptáciu na prostredie celej Európy v priebehu niekoľkých generácií... Ďakujeme! Okrem toho sme od nich zdedili vysokú zrážanlivosť krvi a depresie... Ble, ble...ble...
Bohužiaľ to čo bolo vtedy potrebné, teda super-výkonný imunitný systém, je v súčasnosti problém. Odhaduje sa, že mnoho autoimunitných ochorení tiež pochádza od Neandertálcov, ako napr.: Crohnova choroba, alergia na lepok a iné alergie. Ale napríklad aj závislosť na nikotín...
Napriek tomu všetkému som svojej neandertálskej mame vďačný za svoj život a ako každý syn ju budem v sebe nosiť do konca svojho života.

nedeľa 15. mája 2016

Moja mitochondriálna DNA

Dnes pokračujem v popise mojej DNA po materskej línii. Moja haploskupina po materskej línii je U4a1. Táto rovnomerne rozložená haploskupina sa nachádza v celej západnej Eurázii (od Uralu, cez Perziu, centrálnu Európu, až po zapadnú Európu). Haplospina po materskej línii sa nachádza v mytochondrialnej DNA, ktorá sa dedí len po materskej línii. Vznikla pred zhruba 25 tis. rokmi. Alebo inak povedané, moja pra-pra-pra-pra-babka s touto mutáciou žila pred 25 tis. rokmi, odkedy sa odovzdáva z generácie na generáciu nezmenená. Ak to porovnám s otcovskou DNA, vznikli približne v rovnakom čase. Otcovská Haploskupina pred 28 tis. rokmi Materská Haploskupina pred 25 tis. rokmi. V tejto dobe práve vrcholila posledná doba ľadová v Európe.
Ja si to interpretujem tak, že obaja títo moji predkovia pochádzajú z jedného kmeňa, ktorý bojoval o prežitie, počas výrazných zmien podnebia. Kdesi som čítal, že najviac experimentov robí príroda práve vtedy, keď druhu hrozí vyhynutie.
Otázka zostáva, prečo moja otcovská DNA je tak dobre lokalizovaná (na Balkáne) a materská je tak dobre rozložená po tak veľkom území? Na stránkach 23andMe som sa dozvedel, že mená haploskupinám sa dávali podľa významných historických udalostí, napr. sťahovanie národov, doby ľadové, atď. T.j. nie každá mutácia mtDNA, resp. Y-DNA má meno. Z toho vyplýva, že počet materských i otcovských haploskupín máme približne rovnaký. Mohlo by to znamenať, že životy žien boli viac chránené? Boli moji mužskí predchodcovia nemilosrdne zabíjaní na územiach, ktoré si nedokázali ubrániť? Možno...


nedeľa 1. mája 2016

Môj Y chromozóm

Minule som písal, koľko z mojej DNA sa podobá na obyvateľov z iných krajín. Zistil som, že som cistokrvny Europan. A moj genóm sa najviac podobá na genóm obyvateľov z Ruska a Polska. Aby som bol presnejší, táto analýza sa vykonáva porovnávanim môjho genómu a genómu obyvateľov zo všetkých krajín sveta, ktoré má firma 23andme v databáze. Ale mám k dispozicii ďaľšie špecifické analýzy: haploskupinu po otcovskej línii, haploskupinu po matkinej línii a percento neandertalskej DNA.
Dnes napisem niečo o otcovskej línii.
Moja haplogroupa je I2a2. Haploskupina je skupina fluktuacii v sekvencií DNA typická pre skupinu ludi, ktori maju jedného spoločného dávneho predka. Nachádza sa v chromozone Y a kopíruje sa z otca na syna bez akejkoľvek rekombinacie. Ako to však v prírode býva, občas vznikne náhodná mutácia a tá sa potom odovzdáva ďalej. Vdaka tejto výnimočnej udalosti, dokážeme nielen zistiť, kto sme mali jedného spoločného predka, ale aj kedy. Haploskupina I2a2 vznikla pred 28000 rokmi. T.j. Všetci nositelia tejto haploskupiny máme spoločného predka, ktoremu náhodne zmutovala DNA v chromozone Y a odvtedy sa kopíruje z generácie na generaciu. Tento moj prapredok zil na Balkane. Tam moji predkovia prebývali, až kým sa na konci doby ľadovej, t.j. pred 12000 az 14000 rokmi, ako ustupoval ladovec, nezacali presúvať do strednej a východnej Europy.