Šifrovaný Messenger, Vojna dronov

Šifrovaný Messenger. Myslí to Zuckerberg vážne?

V piatok 8.7. vydali médiá správu, že Facebook zavádza šifrovanie jeho extrémne populárnej aplikácie pre zasielanie správ - Messenger. Ako hovoria naši anglosaský kolegovia: “so far, so good” (slov. zatiaľ všetko OK).

Naozaj? Na počudovanie všetkých IT expertov, šifrovanie treba aktivovať manuálne v nastaveniach aplikácie Messenger. WTF? Prečo nie automaticky?

Kto z bežných užívateľov Messengera vôbec tuší, že takéto bezpečnostné opatrenie existuje? A kto z bežných užívateľov sa bude obťažovať toto nastavenie vyhľadať?

Prečo ma to znepokojuje? Nuž preto, lebo odkedy Internet skenujú vyhľadávací roboti vybavený algoritmami z oblasti umelej inteligencie, je každé dešifrované slovo vyslané na Internet analyzované a môže byť zneužité, napr. na komerčné účely.

Jeden príklad za všetky, z mojej vlastnej skúsenosti. Minulý rok som si kúpil letenky od Ryanair. Potvrdenie o zakúpení som si nechal poslať na gmail. … a potom sa začali diať veci… Najprv mi Google, bez akejkoľvek mojej asistencie, zaradil túto udalosť do kalendára. Hovorím si: “Paráda. Niekto na mňa myslel!” Ale keď dve a pol hodiny pred odletom ma Google upozornil, že keď chcem naplánovaný let stihnúť, musím okamžite vyštartovať z domu, prestalo mi byť všetko jedno.

Zopakujme si, čo všetko si o mne google dal dohromady:

1. prečítal si moju letenku, t.j. pomocou sofistikovaných rozpoznávacích algoritmov rozanalyzoval môj palubný lístok a “vytiahol” si z neho všetky potrebné údaje: číslo letu, čas odchodu, letisko, destináciu.
2. Vytvoril záznam v mojom kalendári a začal sledovať čas.
3. Keď sa termín odletu blížil, začal overovať moju polohu a prepočítaval si cez Google Map, koľko bude trvať, kým sa z aktuálnej polohy dostanem na letisko Bratislava.
4. Keď sa mu čas potrebný na presun a odbavenie nebezpečne skrátil, vydal varovanie!

Pre mňa ako IT experta je to niečo geniálne. Pre mňa ako občana je to desivé…

A teraz si predstavte, že tieto údaje môžu mať, teoreticky, o mne všetci: … moji klienti, moji konkurenti, tajné služby, reklamné agentúry…

Pred časom, sa americký experti v NSA zaoberali myšlienkou, akú veľkú dátovú stopu zanecháva človek počas svojho života. Že prečo? No, aby mohli dostatočne nadimenzovať svoje dátové úložiská. Možno ste postrehli, že už nezanechávame len uhlíkovú stopu, ale aj dátovú. A táto, na rozdiel od uhlíkovej rastie geometricky. International Data Corporation tvrdí, že v roku 2011 sme vytvorili 1.8 zettabytes (1021 bytov) dát. V roku 2012 už 2.7 zettabytes. Nárast o 48%. Do roku 2020 očakávame 40 zettabytes. Prekvapujúce? Ani nie. Prekvapujúci je fakt, že niekto má tieto dáta uložené na dátových nosičoch. A to nielen NSA, ale aj britská GCHQ, čínske a ruské vládne dátové centrá. A v každom je viac-menej to isté: teda všetko. Raz darmo, výrobcovia diskov, tak rýchlo neprestanú mať zákazníkov.

Ale späť k Messengeru. Prednedávnom zaviedol Zuckerberg šifrovanie komunikácie v aplikácii Whatsapp a bez akéhokoľvek obťažovania používateľov. Jednoducho tak. Automaticky. Tak prečo je to pri Messengeri inak? Odpoveď ma zarazila. Údajne ho o to požiadala FBI.

Začína vojna dronov?

V piatok 8.7. vydala dallaská polícia vyhlásenie, že použila robota na zneškodnenie ostreľovača, ktorý zabil policajtov. Robot typu Andros F6 bol vyrobený firmou Remotec, ktorá patrí do holdingu Northrop Grumman stál cca 8000 USD. Pôvodne sa mal robot využívať len na detekciu výbušnín a manipuláciu s nevybuchnutou muníciou. Doručovať bomby na miesto určenia nemá “v popise práce”. Pozemní roboti-zabijaci, ktoré používa americká armáda sú oveľa, oveľa komplexnejší a drahší.

Je to vôbec po prvý-krát v histórii, keď policajný robot porušil druhý zákon robotiky definovaný Issacom Asimovom. Tento svetoznámy autor sci-fi románov, definoval v roku 1942 tieto tri zákony robotiky:

1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Tak čo? Urobili by ste to isté? Poslali by ste do akcie špeciálny oddiel, alebo robota? Keby bol pri akcii zranený, prípadne zabitý člen zásahovej jednotky… vyčítali by ste si to? … dôsledky sú neporovnateľné, však… Tak prečo zdvíham varovný prst? Lebo keď sa na túto prácu používajú ľudia. Polícia sa snaží vyjednávať. Šanca na “dohodu” je síce nízka, ale aspoň teoretická. Keď sa  budú používať roboti-zabijaci rutinne, nikto vyjednávať nebude. Navyše, ak budú útočníci vedieť, že polícia používa robotov-zabijakov, tiež použijú techniku - drony. A máme tu vojnu dronov. Umiestniť bombu pomocou dronu - nič jednoduchšie… Bohužiaľ, asi je to len otázka času: “Drony už útočia zo zeme i zo vzduchu…”