Komentár 30. týždeň: Gigafactory1 a Solar Impulse 2 - míľniky civilizácie

Gigafabrika1 - stroj, ktorý vojde do histórie

V utorok, dňa 26.7.2016, predstavila Tesla svoj závod na výrobu akumulátorov - Gigafactory1. Bolo to po prvý-krát, čo sa Gigafabrika predstavila verejnosti. Bude produkovať akumulátory najmä do Tesly Model 3, najnovšieho elektro-auta tohto výrobcu. Čím nás Elon prekvapil tentoraz? Ako obyčajne: myslením z budúcnosti...

Pozrite si “Tesla rozšíri svoju Gigafabriku na dvojnásobok”

V rýchlosti predstavím tento impozantný projekt. Odhadované náklady na výstavbu: 5 miliárd $. Pre porovnanie, náklady na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce predstavujú tiež cca 5 miliárd $. Celková rozloha: 13 km2 (rozloha vodnej nádrže Domaša: cca 14 km2). Aktuálne hotová časť výrobnej haly: 177 tis. m2 (najväčšia predajná plocha na Slovensku, Avion Shopping Park Bratislava: 103 tis. m2). Plánovaná produkcia akumulátorov: 35GWh/rok, cieľový stav 150GWh/rok (ročná produkcia vodnej elektrárne Oravská Priehrada: cca 31 GWh/rok). Impozantné, však? Najmä tá Domaša, :-)...

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že túto “show” pre novinárov usporiadal Musk preto, aby zatienil fakt, że ani v 2. štvrťroku nesplnil plán dodávok Modelu S a Modelu X...

Možno. Ale, čo vlastne ukázal? Ukázal prototyp fabriky budúcnosti. Takzvanej smart-fabriky...

V prvom rade, pridal k menu fabriky “Gigafactory” číslo 1, teda “Gigafactory1”. Je to symbol, že táto fabrika bude mať svoje “kópie”. Predpokladané miesta výstavby sú: Európa, Čína, India... Vôbec však nejde len o formálny detail. Tomuto zámeru podriadil celú organizáciu výstavby: je investorom i generálnym dodávateľom súčasne. To znamená, že Tesla bude nielen výrobcom elektro-áut, akumulátorov a solárnych panelov. Tesla bude i vychýrená stavebná firma. Čo je na tom zvláštne? Všetko. Väčšinou si totiž investori nechávajú stavby postaviť.

Prečo tomu tak nie je i v prípade Gigafabriky1? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá: pretože Gigafabrika je v každom ohľade revolučná, neštandardná. A neštandardné dodávateľské projekty sú i neštandardne drahé. Aby ušetril, učí sa stavať tento kolos sám.

V čom je teda Gigafabrika revolučná, okrem svojich grandióznych rozmerov? Napríklad v topológii výrobnej linky. Elon pochopil, že za úspechom Modelu-3 nebudú stáť len jeho technické parametre, ale najmä spôsob výroby. Napodobnil úspešný trik Henryho Forda, ktorý “vynašiel” nový typ výrobnej linky: výrobný pás. Aký typ výrobnej linky vynašiel Elon? Nemá oficiálne pomenovanie, ale kľudne by sme ho mohli nazvať termínom: vertikálna fabrika. V prenesnom i doslovnom význame. V prenesenom význame to znamená, že všetky operácie od spracovania surovín po finálny výrobok sa odohrávajú pod jednou strechou. V doslovnom význame to znamená, že “výrobný pás” sa nepohybuje len vo vodorovnej rovine, ale prechádza až k stropu budovy, do výšky cca 20 metrov, a naspäť. Výhodou takéhoto usporiadania výrobnej linky je fakt, že výrobca môže efektívnejšie využiť vodorovnú plochu podlahy: najmä pre ručné a ťažké robotické operácie.

To že Elon mení naše zabehnuté vnímanie vecí, sme si už zvykli. Svoje autá “vidí” skôr ako počítač s perifériami, než motor s karosériou. Batérie v aute “vidí” ako virtuálne elektrárne. Zdieľané auto “vidí” ako prostriedok pre zarábanie peňazí.

I gigafabriku “vidí” inak ako sme zvyknutí. Vidí ju ako stroj. Stroj, ktorý vyrába stroje. Dokonca jej dal i číslo verzie. Momentálne je to verzia 0.5. Verzia 1.0 bude k dispozícii až v roku 2018. Prečo to urobil? Pretože chce zdôrazniť, že Gigafabrika je inteligentná fabrika. Takzvaná “smartfactory”. “Inteligentná” v tom, že sa dokáže učiť, zdokonalovať. A podobne ako to robí pri elektro-autách, bude sa zdokonaľovať, najmä prostredníctvom aktualizácie softvéru. Ale vôbec by som sa nečudoval, keby Elon zamýšľal takú úroveň automatizácie, že tá fabrika bude schopná čiastočnej samo-reprodukcie. Bude potrebovať vyššiu kapacitu výroby? Fajn! Tak si ju vyrobí. Alebo aspoň zmontuje. Vlastnými kapacitami. K tomuto účelu vyvinutými robotmi, ktoré nie sú súčasťou výrobnej linky, ale súčasťou ekosystému fabriky. Parádna predstava však?

Solar Impulse 2 - lietadlo, ktoré môže lietať “večne”

V utorok, dňa 26.7.2016, pristálo solárne lietadlo Solar Impulse 2 v Abu Dhabi. Ukončilo tak 40 000 km dlhú cestu okolo sveta, bez potreby jedinej kvapky paliva. Solar Impulse je poháňaný fotovoltaickými článkami a batériami. Cez deň sa nabíja, v noci ide na batérie. V čom je jeho prínos?

Prečítajte si “Solárne lietadlo Solar Impulse 2 obletelo Zem”

Tento historický oblet zemského povrchu, zorganizovali i zrealizovali dvaja švajčiarski nadšenci: psychiater Bertrand Piccard a biznismen André Borschberg. Sledoval som osud tohto projektu od začiatku, v marci 2015. Bol som ohromený aké prekážky museli títo dvaja nadšenci, lepšie povedané, šialenci, prekonať.

Po prvé. Solar Impulse je jednomiestne lietadlo. Veľmi pomalé lietadlo (priemerná rýchlosť letu dosahovala približne 60-70 km/h). Nie je to autonómne lietadlo a ani diaľkovo riadené lietadlo. Preto musel byť pilot neustále bdelý. Viete si predstaviť, že najdlhšia nepretržitá časť letu, prelet ponad Tichý oceán z Japonska na Havajské ostrovy, trvala 117 hodín, 52 minút? Kto vydrží nespať takmer 5 dní a nocí? Každý z oboch pilotov mal na spánok k dispozícii len asi 20 minút za noc. Desivé. A čo hygienické potreby? Ani nehovorím.

Po druhé. Celý let bol monitorovaný pozemným personálom v množstve cca 20 ľudí, ktorí sa musel neustále sťahovať z miesta na miesto, podľa toho kde malo práve solárne lietadlo pristáť.

Po tretie, celý projekt stál 170 milliónov $.

Aký je teda prínos tejto cesty?

Z pohľadu technologických inovácií sa jednalo “len” o úspešnú kombináciu existujúcich technológií. K žiadnemu výraznému technologickému posunu počas vývoja solárneho lietadla neprišlo. A ani to nebolo cieľom projektu. Piccard a Borschberg chceli len lietať lietadlom, ktoré teoreticky vydrží lietať “večne”. A to je už sakra silná myšlienka.

Dopyt po lietajúcich strojoch, ktoré by vydržali vo vzduchu dlhé mesiace a možno i roky, je v priemysle akútny. Znamenalo by to, lacnejšiu alternatívu k satelitom. Hodili by sa pre potreby telekomunikačných operátrov, pre ozbrojené zložky na sledovanie pohybu osôb a dopravných prostriedkov, pre vedcov za účelom predpovede počasia a sledovania životného prostredia, atď...

O podobné stroje sa pokúšal Google, v rámci projektu Loom. NASA, v rámci projektu Helios, alebo Advanced Technologies Group, v rámci projektu StratSat. Ale ešte nikomu sa nepodarilo dosiahnuť taký stupeň spoľahlivosti a bezpečnosti ako predviedol Solar Impulse 2. A za to sme mu vďační..