Komentár 31. týždeň: Čip ako neurón, čínsky autobus a Bezos v zelenom tričku

Prielom z dielne IBM  - chip napodobňujúci “ľudské” neuróny

V stredu, dňa 3.8.2016, vydala IBM tlačovú spárvu, že sa jej podarilo úspešne demonštrovať neuromorphický čip. Čip, ktorý verne napodobňuje dve kľúčové vlastnosti biologických neurónov: impulzný charakter komunikácie medzi neurónmi a náhodný proces nastavenia citlivosti neurónu na vonkajšie vzruchy.

Pozrite si “Umelé neuróny s fázovou zmenou prinesú revolučné počítače”

Čo to vlastne vedci v švajčiarskych laboratóriách IBM skonštruovali?

Určite ste si už všimli, že v našom každodennom živote, pribúda čoraz viac inteligentných aplikácií. Napríklad: Siri - inteligentný asistent od Applu, autopilot od Tesly alebo čítačky odtlačkov prstov… Žiadny z týchto technických zázrakov, by nebol možný, bez pokroku v jednej špecifickej oblasti počítačovej vedy, nazývanej: umelé neurónové siete, ktorá je súčastne hlavným prvkom “umelej inteligencie”. Od počiatku si táto, čiste matematická, disciplína kládla za cieľ, napodobniť ľudskú schopnosť učiť sa. Čo to ale, schopnosť učiť sa, vlastne je?

Veľmi voľná definícia by mohla znieť asi takto: “učenie je schopnosť cieľavedome modifikovať svoje súčasné správanie na základe skúseností z minulosti”. Podobne je to aj s učením sa strojov. Algoritmy strojového učenia obsahujú obrovské množstvo nastaviteľných parametrov, ktoré si stroj neustále nastavuje tak, aby na prichádzajúce vstupy odpovedal spôsobom, ktorý sa mu v minulosti najviac osvedčil.

Ale zostrojiť funkčné, učiace sa algoritmy, nie je vôbec jednoduché. Kvôli tomu sa vedci najprv orientovali na vývoj matematického modelu biologického neurónu. Dnes už vieme, že biologické neurónové siete majú vynikajúce “výpočtové” vlastnosti len pre určité typy úloh: rozpoznávanie komplexných vizuálnych vzorov, vytváranie asociácií, “konštrukcia” logických uzáverov, atď… Sú však príšerne ťažkopádne pri práci s pamäťou (spomeňte si, ako je ťažké, zapamätať si čo len desať po sebe idúcich hracích kariet). I z tohto dôvodu, veľmi ťažko riešime zložitejšie úlohy. Väčšinou si ich musíme rozdeliť na hierarchiu jednoduchších podúloh a tie riešiť nezávisle od seba. Preto drvivá väčšina v súčasnosti používaných algoritmov je na míle vzdialená od svojich biologických vzorov. Napriek tomu sú rýchlejšie, presnejšie a spoľahlivejšie.

Ale prečo potom IBM míňa také obrovské prostriedky na vývoj vernej kópie biologických neurónových sietí? Pretože biologické neurónové siete sú neprekonateľné v oblasti napríklad spracovania vizuálnej informácie. Odborníci vkladajú do nového čipu veľké nádeje, nakoľko strojové videnie je kľúčová úloha odboru umelej inteligencie. Zatiaľ však, bohužiaľ, výsledky zaostávajú za očakávaniami (spomeňme si, že fatálnu haváriu Tesly, tiež spôsobilo zlyhanie algoritmu vyhodnotenia vizuálnej informácie z navigačnej kamery).

Pozrite si “Komentár 29. týždeň: Majstrovský plán Elona Muska – časť 2”

Čím je teda tento čip taký revolučný? Vedcom sa v ňom podarilo napodobniť dve kľúčové vlastnosti biologických neurónov súčasne: impulzný charakter medzibunkovej komunikácie a náhodný proces nastavenia citlivosti neurónu na vonkajšie vzruchy. Náhodné nastavenie citlivosti neurónu na vonkajšie vzruchy, bolo napodobnená po prvý-krát v histórii. IBM ho realizovalo použitím rovnakého materiálu ako pri výrobe pamätí s fázovou zmenou. Ďalšou supernovinkou od IBM.

Pozrite si “IBM našla recept na pamäťovú revolúciu”

Ale nie je to trochu čudné? Vedci zámerne spôsobili nepredvídateľný charakter správania sa umelého neurónu a celý svet to považuje za technologický prielom. Prečo? Veď k čomu už len môže byť užitočný chaotický neurón? Nuž, nie je náhoda ako náhoda.

Niekedy, ako napríklad v tomto prípade, náhoda pomáha sieti “hľadať” správne riešenie. Bez náhodnej citlivosti, by ani umelá, ani biologická neurónová sieť nedokázala dospieť do stabilného stavu, ktorý by reprezentoval videný objekt. Inými slovami povedané, nedokázala by videný objekt správne identifikovať. Mohla by dostať  “halucináciu”, zacykliť sa, alebo by sa preťažila na hranicu svojich fyzických možností…

Znie to komplikovane? Veď to aj je. Kto sa raz bude pokúšať aplikovať algoritmy umelej inteligencie zistí, že je to vlastne malý zázrak, že biologická inteligencia vôbec funguje. A veľký zázrak, že sme prišli na to, ako...

Veľký čínsky autobus

V stredu, 3.8.2016, Čína predstavila svetu prototyp prejazdného autobusu, ktorý absolvoval asi 300 metrovú testovaciu jazdu v meste Qinhuangdao v provincii Hebei. Tieto “autobusy” jazdia po koľajniciach, umiestnených po okrajoch cesty. Môžu sa spájať do súprav ako železničné vagóny a podvozok majú umiestnený vo výške asi 2m.Týmto spôsobom je možné, aby ostatní účastníci cestnej premávky mohli jazdiť popod neho. Hoci prevezie naraz až 300 ľudí, nikomu na ceste “nezavadzia”.

Prečítajte si “Koniec utópie – čínsky „prejazdný“ autobus začína jazdiť”

Nápad tohto druhu dopravy nie je nový. Na svet ho priniesli dvaja americký architekti: Craig Hodgetts a Lester Walker, v roku 1969. Bol súčasťou ich “bláznivého” návrhu prebudovať mesto New York. Nazvali ho Bos-Wash Landliner pretože mal premávať medzi Washington a Bostonom. Až teraz však Čína dokázala zrealizovať tento ich sen. Na opačnej strane zemegule.

Zatiaľ sa jedná o prototyp a odborníci už aj zverejnili jeho riziká, ale Čína je odhodlaná dotiahnuť tento nápad do komerčnej produkcie a nasadiť ho doma i v zahraničí.

Toto je zatiaľ posledný príspevok do zoznamu nových dopravných systémov s ktorými sa v poslednom čase roztrhlo vrece. Po desaťročiach “prešľapovania na mieste”, svet dopravných technológií sa nám začína meniť priamo pred očami. Uvediem zopár príkladov.

V máji firma Hyperloop Technologies Inc. vykonala úspešné testy technológie Hyperloop, čo sú železničné súpravy jazdiace vo vákuovej trubici. Dnes už má uzavreté memorandá o spolupráci s mnohými krajinami, vrátane Slovenska.

Prečítajte si “Spojí Hyperloop Moskvu s Petrohradom a Čínu s Európou?”

“Hyperloop sa hlási k životu, má za sebou úspešné testy”

V júni Švédi predstavili prvú elektrifikovanú diaľnicu eHighway a Scania, prvý prototyp hybridného kamióna s trolejmi.

Prečítajte si “Siemens spustil vo Švédsku prvú eHighway”

V júli švajčiari predstavili dopravný koncept “Clip-air” - hybrid medzi lietadlom a železničným vagónom.

Prečítajte si “Švajčiari chcú Clip-Air – hybrid vlaku a lietadla”

V tom istom mesiaci ohlásila STU, že uzatvára spoluprácu s bieloruským startup-om Sky Way pri vývoji lanových vysokorýchlostných transportných systémov.

Prečítajte si “STU Bratislava a Sky Way podpísali memorandum o inovatívnom železničnom systéme”

Náhoda? Ani zďaleka nie. Sme len svedkami energetického Armagedonu. Elektrina zvádza rozhodujúcu bitku s fosílnymi palivami o nadvládu nad celým technologickým svetom. Ešte definitívne nezvíťazila, ale vyhráva jeden “súboj” za druhým.

Amazon predbebhol Exxon a Bezos Buffeta

V pondelok, 1.8.2016, sa firma Amazon, po prvý-krát v histórii americkej burzy, prebojovala na 4. priečku v zozname najhodnotnejších amerických firiem, keď predbehla Exxon Mobil - olejársky super-gigant. Po niekoľko hodín tak piatimi najväčšími americkými firmami boli: Aplle, Alphabet(Google), Microsoft, Amazon a Facebook. Wow!

Prečítajte si “Amazon passes Exxon to become 4th most valuable company in the U.S.”

Ako dôsledok, sa Jeff Bezos stal tretím najbohatším človekom planéty v rebríčku Forbes. Prečo je to dôležité vedieť? Je toho viac.

Po prvé, definitívne sa ukazuje, že bublina “dot.com” z konca 90. rokov, bola len trhová špekulácia, ale podstata tohto trendu, bola a je zdravá. Nová ekonomika zaplatila daň za svoju nezrelosť. Dnes už ukazuje svoju skutočnú silu: informácie a nápady dokážu “vygenerovať” väčší kapitál, ako materiálne statky.

Po druhé. Bezos vďaka tomuto výsledku definitívne potvrdzuje, že patrí medzi architektov nového priemyslu. Dlhú dobu bol Bezos považovaný “len” za šikovného obchodníka. Za priekopníka elektronického trhu. Hoci už to samo o sebe, je vynikajúci výsledok, zelené tričko za najaktívnejšieho inovátora, by za to nedostal. S postupom času, sa však situácia začala meniť.

Technologicý svet prvý-krát spozornel, keď Bezos priviedol na svet svoje klaudovské technológie: AWS (Amazon Web Services). Tie sa doteraz považujú za zlatý štandard. Amazonu patrí tretina trhu s týmito službami.

Ďalším technologickým skokom bol projekt Amazon Echo. Z ničoho nič sa, ako blesk z jasného neba, objavil superinteligentný reproduktor s inteligentným asistentom “Alexa”. Ten spôsobil v odbornej verejnosti už poriadny šok. Nielenže sa vo svojej inteligencii vyrovnal svojej konkurencii: “Siri” od Applu a “Googlu” od Alphabetu, ale urobil aj niečo veľmi zásadné, revolučné. “Vytrhol” inteligentného asistenta z mobilných zariadení a umiestnil ho tam, kde ho chceme všetci mať. Do priestoru. Do kuchyne, do obývačky, do kancelárie. Doteraz ho nikto z konkurentov v tomto neprekonal. Navyše, zverejnil i aplikačné programové rozhranie. Ukázal tak, že Alexu z domovov už nemieni nechať zmiznúť. Vyceril na konkurenciu zubiská jak sa patrí… To však nie je ani zďaleka všetko. Bezos pridal i ďalšie novinky: Amazon Dash, doručovacie drony, smart-sluchátka, Blue Origin.

Prečítajte si “V Británii začína Amazon testovať doručovanie pomocou dronov”

Prečítajte si “Amazon Dash Button – objednajte si produkty z Amazon jediným stlačením”

Prečítajte si “Blue Origin dokázala s raketou vertikálne pristáť”

Po tretie, ukázal, že za každou životaschopnou inováciou, musí byť rovnako inovatíny komerčný model. Ba čo viac. Čím je myšlienka revolučnejšia, tým revolučnejšií musí byť i biznis-model. Jeff Bezos ešte nie je hviezda kalibru Edison, Tesla, Mask, ale už na toto nebo rozhodne smeruje.

Predstavte si teda, že máte od detstva sen ako Bezos: lietať vo vesmíre, alebo tam podnikať. Ako si ho naplníte? Odkiaľ vezmete naňho peniaze? Čo musíte urobiť, aby Vám ľudia boli ochotní zaňho zaplatiť? Tak, aby vás váš sen živil a prežil.

No skúsme. Vymenujme si nápady, ako podnikať vo vesmíre. Komunikačné, navigačné, špionážne a iné satelity. OK. Turistika.OK. Dolovanie surovín z asteroidov. Dajme tomu. Výroba energie na obežnej dráhe. Hm, zaujímavé...Ešte niečo? Ani nie, však?

Bezos však navrhol niečo zbrusu nové. Nápad, ktorý z úst technologického inovátora zaznel po prvý-krát. A to v júni na “Code Conferencii 2016”. Navrhol vysťahovať na obežnú dráhu celý ťažký priemysel. Z ekologických dôvodov. Že nuda? Tak sa to rozoberme.

Viete aký je rozdiel medzi nápadom A.C. Clarka, asi najznámešieho autora sci-fi románov, využívať satelity na obežnej dráhe ako telekomunikačné stanice a návrhom Bezosa vyniesť na obežnú dráhu ťažký priemysel? Obrovský! A.C.Clark nikdy podnikateľom nebol a ani nechcel byť. Jeho cieľom bolo “len” prinášať čitateľom zaujímavé a podnetné myšlienky. Komercializácia ho nezaujímala.

Bezosov cieľ je podstatne náročnejší: vlastné nápady chce najprv zrealizovať a až potom predať. A že ohľadom lietajúcich fabrík netliacha do vetra, tu je dôkaz. Blue Origin má už s NASA kontrakt na doručovanie technologickýh nákladov na obežnú dráhu. A dokonca i na dopravu ľudskej posádky na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Už viete odkiaľ vietor fúka? Už viete ako Jeff prišiel na svoj nápad? Bezohľadu na to. Blue Origin už nie je len turistická atrakcia. Je to už niečo oveľa serióznejšie a prospešnejšie. Táto firma narástla. Dozrela. Zo škaredého káčatka sa premenila, na krásnu labuď. Presne, ako Jeff sám.

Komentár 30. týždeň: Gigafactory1 a Solar Impulse 2 - míľniky civilizácie

Gigafabrika1 - stroj, ktorý vojde do histórie

V utorok, dňa 26.7.2016, predstavila Tesla svoj závod na výrobu akumulátorov - Gigafactory1. Bolo to po prvý-krát, čo sa Gigafabrika predstavila verejnosti. Bude produkovať akumulátory najmä do Tesly Model 3, najnovšieho elektro-auta tohto výrobcu. Čím nás Elon prekvapil tentoraz? Ako obyčajne: myslením z budúcnosti...

Pozrite si “Tesla rozšíri svoju Gigafabriku na dvojnásobok”

V rýchlosti predstavím tento impozantný projekt. Odhadované náklady na výstavbu: 5 miliárd $. Pre porovnanie, náklady na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce predstavujú tiež cca 5 miliárd $. Celková rozloha: 13 km2 (rozloha vodnej nádrže Domaša: cca 14 km2). Aktuálne hotová časť výrobnej haly: 177 tis. m2 (najväčšia predajná plocha na Slovensku, Avion Shopping Park Bratislava: 103 tis. m2). Plánovaná produkcia akumulátorov: 35GWh/rok, cieľový stav 150GWh/rok (ročná produkcia vodnej elektrárne Oravská Priehrada: cca 31 GWh/rok). Impozantné, však? Najmä tá Domaša, :-)...

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že túto “show” pre novinárov usporiadal Musk preto, aby zatienil fakt, że ani v 2. štvrťroku nesplnil plán dodávok Modelu S a Modelu X...

Možno. Ale, čo vlastne ukázal? Ukázal prototyp fabriky budúcnosti. Takzvanej smart-fabriky...

V prvom rade, pridal k menu fabriky “Gigafactory” číslo 1, teda “Gigafactory1”. Je to symbol, že táto fabrika bude mať svoje “kópie”. Predpokladané miesta výstavby sú: Európa, Čína, India... Vôbec však nejde len o formálny detail. Tomuto zámeru podriadil celú organizáciu výstavby: je investorom i generálnym dodávateľom súčasne. To znamená, že Tesla bude nielen výrobcom elektro-áut, akumulátorov a solárnych panelov. Tesla bude i vychýrená stavebná firma. Čo je na tom zvláštne? Všetko. Väčšinou si totiž investori nechávajú stavby postaviť.

Prečo tomu tak nie je i v prípade Gigafabriky1? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá: pretože Gigafabrika je v každom ohľade revolučná, neštandardná. A neštandardné dodávateľské projekty sú i neštandardne drahé. Aby ušetril, učí sa stavať tento kolos sám.

V čom je teda Gigafabrika revolučná, okrem svojich grandióznych rozmerov? Napríklad v topológii výrobnej linky. Elon pochopil, že za úspechom Modelu-3 nebudú stáť len jeho technické parametre, ale najmä spôsob výroby. Napodobnil úspešný trik Henryho Forda, ktorý “vynašiel” nový typ výrobnej linky: výrobný pás. Aký typ výrobnej linky vynašiel Elon? Nemá oficiálne pomenovanie, ale kľudne by sme ho mohli nazvať termínom: vertikálna fabrika. V prenesnom i doslovnom význame. V prenesenom význame to znamená, že všetky operácie od spracovania surovín po finálny výrobok sa odohrávajú pod jednou strechou. V doslovnom význame to znamená, že “výrobný pás” sa nepohybuje len vo vodorovnej rovine, ale prechádza až k stropu budovy, do výšky cca 20 metrov, a naspäť. Výhodou takéhoto usporiadania výrobnej linky je fakt, že výrobca môže efektívnejšie využiť vodorovnú plochu podlahy: najmä pre ručné a ťažké robotické operácie.

To že Elon mení naše zabehnuté vnímanie vecí, sme si už zvykli. Svoje autá “vidí” skôr ako počítač s perifériami, než motor s karosériou. Batérie v aute “vidí” ako virtuálne elektrárne. Zdieľané auto “vidí” ako prostriedok pre zarábanie peňazí.

I gigafabriku “vidí” inak ako sme zvyknutí. Vidí ju ako stroj. Stroj, ktorý vyrába stroje. Dokonca jej dal i číslo verzie. Momentálne je to verzia 0.5. Verzia 1.0 bude k dispozícii až v roku 2018. Prečo to urobil? Pretože chce zdôrazniť, že Gigafabrika je inteligentná fabrika. Takzvaná “smartfactory”. “Inteligentná” v tom, že sa dokáže učiť, zdokonalovať. A podobne ako to robí pri elektro-autách, bude sa zdokonaľovať, najmä prostredníctvom aktualizácie softvéru. Ale vôbec by som sa nečudoval, keby Elon zamýšľal takú úroveň automatizácie, že tá fabrika bude schopná čiastočnej samo-reprodukcie. Bude potrebovať vyššiu kapacitu výroby? Fajn! Tak si ju vyrobí. Alebo aspoň zmontuje. Vlastnými kapacitami. K tomuto účelu vyvinutými robotmi, ktoré nie sú súčasťou výrobnej linky, ale súčasťou ekosystému fabriky. Parádna predstava však?

Solar Impulse 2 - lietadlo, ktoré môže lietať “večne”

V utorok, dňa 26.7.2016, pristálo solárne lietadlo Solar Impulse 2 v Abu Dhabi. Ukončilo tak 40 000 km dlhú cestu okolo sveta, bez potreby jedinej kvapky paliva. Solar Impulse je poháňaný fotovoltaickými článkami a batériami. Cez deň sa nabíja, v noci ide na batérie. V čom je jeho prínos?

Prečítajte si “Solárne lietadlo Solar Impulse 2 obletelo Zem”

Tento historický oblet zemského povrchu, zorganizovali i zrealizovali dvaja švajčiarski nadšenci: psychiater Bertrand Piccard a biznismen André Borschberg. Sledoval som osud tohto projektu od začiatku, v marci 2015. Bol som ohromený aké prekážky museli títo dvaja nadšenci, lepšie povedané, šialenci, prekonať.

Po prvé. Solar Impulse je jednomiestne lietadlo. Veľmi pomalé lietadlo (priemerná rýchlosť letu dosahovala približne 60-70 km/h). Nie je to autonómne lietadlo a ani diaľkovo riadené lietadlo. Preto musel byť pilot neustále bdelý. Viete si predstaviť, že najdlhšia nepretržitá časť letu, prelet ponad Tichý oceán z Japonska na Havajské ostrovy, trvala 117 hodín, 52 minút? Kto vydrží nespať takmer 5 dní a nocí? Každý z oboch pilotov mal na spánok k dispozícii len asi 20 minút za noc. Desivé. A čo hygienické potreby? Ani nehovorím.

Po druhé. Celý let bol monitorovaný pozemným personálom v množstve cca 20 ľudí, ktorí sa musel neustále sťahovať z miesta na miesto, podľa toho kde malo práve solárne lietadlo pristáť.

Po tretie, celý projekt stál 170 milliónov $.

Aký je teda prínos tejto cesty?

Z pohľadu technologických inovácií sa jednalo “len” o úspešnú kombináciu existujúcich technológií. K žiadnemu výraznému technologickému posunu počas vývoja solárneho lietadla neprišlo. A ani to nebolo cieľom projektu. Piccard a Borschberg chceli len lietať lietadlom, ktoré teoreticky vydrží lietať “večne”. A to je už sakra silná myšlienka.

Dopyt po lietajúcich strojoch, ktoré by vydržali vo vzduchu dlhé mesiace a možno i roky, je v priemysle akútny. Znamenalo by to, lacnejšiu alternatívu k satelitom. Hodili by sa pre potreby telekomunikačných operátrov, pre ozbrojené zložky na sledovanie pohybu osôb a dopravných prostriedkov, pre vedcov za účelom predpovede počasia a sledovania životného prostredia, atď...

O podobné stroje sa pokúšal Google, v rámci projektu Loom. NASA, v rámci projektu Helios, alebo Advanced Technologies Group, v rámci projektu StratSat. Ale ešte nikomu sa nepodarilo dosiahnuť taký stupeň spoľahlivosti a bezpečnosti ako predviedol Solar Impulse 2. A za to sme mu vďační..

Komentár 29. týždeň: Majstrovský plán Elona Muska - časť 2

Čo Elon nepovedal, ale myslel…

Dňa 20. júla predstavil Elon Mask svetu “Druhú časť svojho Veľkého plánu”. Pri pozornom skúmaní zistíte, že je to skutočne majstrovské dielo. Čim prekvapil?

Dňa 20. júla predstavil Elon Mask svetu “Druhú časť svojho Veľkého plánu”, teda vízie, kam bude smerovať budúcnosť Tesly v najbližších rokoch. Asi nie náhodou, najprv ma zavalili reakcie novinárov a biznismenov na túto udalosť. A veru, boli to dosť často spochybňujúce komentáre. Jedni mu dokonca vyčítali, že sa nekoncentruje na realizáciu sľubov z Prvého Veľkého plánu a ďalšími sľubmi zahmlieva neschopnosť Tesly plniť očakávania investorov i zákazníkov. Skrátka, Tesla je požierač peňazí s návratnosťou v nedohľadne. Síce menšina, ale viacerí analytici radili vlastníkom akcií Tesly: “Predať!”.

Pozrite si: Elon Musk odhalil nový “veľký plán” Tesly. Čo prinesie?

V tejto negatívnej “atmosfére”, som sa začítal do vlastných myšlienok Elona Muska. A výsledok? Je to to najlepšie čo som doteraz od Muska počul. Ale poďme pekne po-poriadku.

V apríli tohto roku, generálny manažér koncernu Fiat, Sergio Marchionne povedal, že nechápe ako sa dá Tesla Model 3 predávať za 35 000 dolárov so ziskom. A dodal, že ak mu to Elon ukáže, do 12 mesiacov ho skopíruje v talianskom štýle. Drzé však? Tak mu to teraz Elon ukázal. Pochybujem, že mu to pomôže.

Čo teda Elon ukázal?

Najprv sa pokúsme nájsť odpoveď na otázku: “Prečo Musk vôbec prezrádza, svoje najvzácnejšie know-how: “ako vyrábať konkurencie-schopné elektrické autá masovo a so ziskom”. A prečo práve teraz?”

Predpokladám, že impulzom k tomuto rozhodnutiu, je smrteľná havária Tesly s aktivovaným autopilotom. Objavili sa totiž výzvy, aby funkciu autopilota vyradil, až do času, kedy bude jeho softvér dostatočne bezpečný. Musk tento návrh rázne odmietol. Prečo? Urobil tak Nissan aj Volvo. Prečo je teda Tesla tak závislá od tejto funkcie?

Odpoveď prišla, keď Elon zverejnil svoj plán. Zrazu všetko začalo do seba zapadať.

Elon sa zrejme zľakol, že NHTSA, t.j. Národná diaľničná bezpečnostná agentúra, jednoducho autopilota zakáže. A to by mal Elon problém. Aby sa funkcia autopilota zlepšovala, potrebujú vývojári dáta z reálnej premávky. Veľa dát. Veľmi veľa dát. Len vďaka nim sa algoritmy umelej inteligencie “učia” riadiť Teslu.

V poriadku...Ale prečo nemôžu byť elektro-autá “na chvíľu” bez autopilota? Prečo je to taká strategicky dôležitá funkcia pre Muska?

Odpoveď je opäť skrytá v Muskovom Majstrovskom Pláne.

Elon, úplne zmenil chápanie automobilu ako takého. Zmenil jeho účel spôsobom, ako sa doteraz nikto neodvážil.

Po celé desaťročia bol automobil “len” dopravným prostriedkom. Okrem taxikárov, nikomu bezprostredne nezarábal peniaze. A to Musk mení. Hovorí nám: “predávam Vám nielen dopravný prostriedok, ale i výrobný prostriedok. Kúpte si Teslu a … zarábajte”. A k tomu, aby Tesla zarábala svojim majiteľom peniaze, nutne potrebuje autopilota! Predstavme si situáciu, že si kúpite Model 3 s autopilotom a poskytnete ho na zdieľanie… Odveziete sa do práce a vaše auto samo “odcestuje” k zákazníkovi, ktorého zvezie na iný iný koniec mesta a on .... zaplatí … Práve Vám Tesla “vyrobila” pasívny príjem.

V našich zemepisných šírkach je zvykom, že žena, zubná kefka a auto, sa nepožičiava. Veď, čo ak požičiam auto nejakým cudzím vandalom? Nuž toto nie je až taký veľký problém: a) Tesly sú v podstate neukradnuteľné autá - sú neustále monitorované cez mobilnú dátovú sieť, b) Tesla môže svoj interiér neustále nahrávať na kameru a ukladať do “čiernej” skrinky, c) Tesla Vás bude vedieť identifikovať prostredníctvom mobilnej aplikácie, d) Tesla môže viesť zoznam povolených osôb i zakázaných osôb. A nakoniec - bude poistená … Už dnes developeri uvažujú, že nové obytné domy vybavia elektro-autom. Bude spoločné pre jeho obyvateľov. Podobne ako sa spoločne využíva mangeľ, práčka, či sušička…

A aby Elon sknokautoval všetky pokusy spochybňovať bezpečnostný prínos autopilota, vyhlásil niečo veľmi odvážne, hraničiace s drzosťou: “z funkcie autopilota odstráni označenie “Beta verzia”, až vtedy, ak dosiahne spoľahlivosť 10-krát vyššiu než priemerný šofér. WTF? Neveril som čo čítam. 10-krat? Veď práve teraz si mnohí kladú otázku, či je autopilot vôbec schopný nahradiť človeka, či len nejde o nebezpečnú zábavu vedcov… A on? Že 10-krát bude lepší? Buď teda vie niečo viac než my ostatní, alebo je úplný blázon. Ja verím v to prvé. V každom prípade dal do pozoru všetky regulačné orgány na svete. 10-krát, je poriadne silný sľub: 10-krát menej mŕtvych, 10-krát menej nákladov na ošetrenie zranených, 10-krát menej materialnych škôd. Príliš dobré, aby to bola pravda? Nie? Omyl, je to len posunutie nášho vnímania zažitých limitov. Ale o tom vlastne Musk je. Príde a zatrasie všetkými našimi predstavami.

Autopilot ale nie je jediný tromf, ktorý Musk vytiahol z rukáva. Tesla dokáže svojmu majiteľovi zarobiť peniaze aj inak.

Elon vo svojej vízii hovorí: “urobte si z Tesly vlastnú elektráreň”. Ako to myslí?

Odkedy sa Musk seriózne začal zaoberať myšlienkou postaviť Gigafabriku, celý energetický sektor spozornel.

Pozrite si “Tesla rozšíri svoju Gigafabriku na dvojnásobok”

Teraz, keď Elon nabáda svojich zákazníkov používať Teslu ako virtuálnu elektráreň, je v miernej panike. Ja sám pracujem v energetike dlhé roky a viem, že kombinácia solárnych panelov a veľko-kapacitných akumulátorov, je pre elektrárne a rozvodné závody smrtiaci koktail… Ako to myslím? Nabite si Teslu energiou zo solárnych panelov a používajte ju, keď slnko zájde. Nemusíte platiť elektrárňam. Alebo naopak. Príďte do práce s polo-vybitými akumulátormi a nechajte ju nabíjať, keď je elektriny v rozvodnej sieti prebytok. Rozvodné závody Vám za túto službu zaplatia.

Musk brilantne skombinoval existujúce technológie a dosiahol niečo, čo sa doteraz nikomu nepodarilo: životaschopný obchodný model výroby elektro-mobilov. Ekológia, už nebude jediný dôvod, prečo si kúpiť Teslu. Tesla bude i stroj na peniaze..

Komentár 28 týždeň: Pokémon Go, 5G Internet

Pokémon Go

6. júla firma The Pokémon Company publikovala v USA, Austrálii a na Novom Zélande inovatívnu hru z oblasti rozšírenej reality (angl. augmented reality): Pokémon Go.

Odvtedy táto hra spôsobila ošiaľ v hernom priemysle. Hneď v prvých dňoch zlyhali servre firmy Niantic, ktorá hru vyvinula, lebo nedokázali zvládnuť tak obrovský záujem. Z tohto dôvodu, až tento týždeň hra dorazila do Európy. Akcie firmy Nintendo, ktorá vlastní práva na 30% z obratu, ktorý hra zarobí, vzrástli za týždeň o 50%. Hra sa stala najlepšie zarábajúcim titulom  na Google Play i App Store v doterajšej histórii. 12. júla mala táto hra zaregistrovaných 21 mil. aktívnych hráčov, čo je najviac spomedzi všetkých mobilných hier. Priemerný denný čas strávený hraním tejto hry prekonal čas strávený na stránkach: Snapchat, Tinder, Instagram, a Facebook. Čo sa teda stalo? Čím je táto hra výnimočná?

Odpoveďou sa už zaoberali psycholóvia i biznismeni. Tvrdia, že hra má viacero vlastností, prečo je tak úspešná. Je zábavná, nová a jednoduchá. Ale hlavne, je to hra sociálna. Sociálna takým spôsobom, aký tu doteraz nebol. Doterajšie sociálne aplikácie: Facebook, Snapchat sa ovládajú, sediac v miestnosti, za počítačom. Táto, nás núti vyjsť von: do ulíc, do parkov, do verejne prístupných priestorov a stretávať sa s ďalšími hráčmi. To dáva tejto hre ďalší rozmer. Súčasťou herného zážitku je tak oveľa viac emócií, ako môže poskytnúť prázdna izba.

Phil Peckinpaugh, riaditeľ útulku pre psov z Indiany dostal nápad, skombinovať hranie tejto hry s prechádzkou s ich zverencami. Nápad mal ohromný úspech. Výzvu už videlo 2 mil. ľudí. Útulok má v priemere 70 nových dobrovoľníkov denne.

Mc Donalds už jedná s Niantic, aby ich logo bolo zobrazované v pláne hry. Viacerí poskytovatelia služieb, kupujú v hre návnady (lores), aby prilákali hráčov do tzv. PokeStops, ktoré sú “umiestnené” v blízkosti ich prevádzok. Nárast návštevníkov z tohto dôvodu hlásia viaceré americké múzeá, národné parky, či celé regióny.

Už teraz táto hra zmenila status-quo v IT biznise. Dokázala niečo, čo sa nepodarilo doteraz nikomu: dostala technológiu rozšírenej reality do pozornosti priemerného užívateľa Internetu a prakticky mu ukázala aké sú jej možnosti.

Predpokladám, že už v najbližšej čase sa roztrhne vrece s aplikáciami z oblasti rozšírenej reality: v reklame, v priemysle, vo vzdelávaní. Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je presvedčiť manažérov investovať do vývoja aplikácií rozšírenej reality. Pokémon Go toto všetko mení.

Zrazu budú dostupné aplikácie napr. pre servisný personál, ktorý bude môcť získať informácie o zariadení, jednoduchým pohľadom na zariadenie cez mobil. Koľko by sa ušetrilo lokálnych ukazovateľov tlaku, teploty, prietoku a hladín? Alebo virtuálni sprievodcovia v múzeách, v parkoch, po historických miestach. A mnohé ďalšie.

Skrátka. Rozšírená realita vstúpila do nášho života ako veterná smršť. A ten potenciál inovácií ktorý priniesla, je niečo úplne iné ako sme boli doposiaľ zvyknutí. Ale ak si myslíte, že podobnú smršť herný priemysel len tak rýchlo neuvidí, nenechajte sa mýliť, onedlho prídu Hololens.

5G Internet zmení svet.

Trochu v tieni iných noviniek, dňa 15.7. svetové agentúry publikovali správu, že Obama vyhlásil iniciatívu na podporu výskumu telekomunikačných technológií 5. generácie, tzv. 5G Internet, vo výške 400 mil. USD.

Čo to je 5G Internet? Podľa môjho názoru, ďalší game-changer v IT branži. Je to super-rýchla komunikačná sieť (10 Gbit/s vzduchom), s ultra-nízkou latenciou (do 1ms) a vysokou prenosovú kapacitou.

A teraz si predstavte aký potenciál majú tieto čísla.

Asi najväčšie dôsledky bude mať táto technológia na spracovanie dátových stream-ov, napr. na prenos videa alebo technologických parametrov v reálnom čase. Objavia sa úplne nové, doteraz nemožné aplikácie, napríklad: Živé Google Maps, t.j. vysielanie videa zemského povrchu snímané z obežnej dráhy zeme, alebo dištančná chirurgia (robotická chirurgia riadená na diaľku) ako rutinná medicínska prax, alebo vzdialené riadenie, diagnostika a telemetria autonómnych dopravných prostriedkov, monitorovanie zdravotného stavu osôb v reálnom čase, atď...

Ale najväčší dopad bude mať 5G technológia na Internet Vecí (IoT). Nielen umožní zdieľanie dát ohromnému počtu zariadení, predpokladá sa 25 miliárd zariadení pripojených k Internetu do roku 2020), ale vďaka dramatickej redukcii výpočtového výkonu lokálnych zariadení predĺži výdrž i životnosť batérií z dní na rádovo roky. Revolučné vyhliadky, však?

Šifrovaný Messenger, Vojna dronov

Šifrovaný Messenger. Myslí to Zuckerberg vážne?

V piatok 8.7. vydali médiá správu, že Facebook zavádza šifrovanie jeho extrémne populárnej aplikácie pre zasielanie správ - Messenger. Ako hovoria naši anglosaský kolegovia: “so far, so good” (slov. zatiaľ všetko OK).

Naozaj? Na počudovanie všetkých IT expertov, šifrovanie treba aktivovať manuálne v nastaveniach aplikácie Messenger. WTF? Prečo nie automaticky?

Kto z bežných užívateľov Messengera vôbec tuší, že takéto bezpečnostné opatrenie existuje? A kto z bežných užívateľov sa bude obťažovať toto nastavenie vyhľadať?

Prečo ma to znepokojuje? Nuž preto, lebo odkedy Internet skenujú vyhľadávací roboti vybavený algoritmami z oblasti umelej inteligencie, je každé dešifrované slovo vyslané na Internet analyzované a môže byť zneužité, napr. na komerčné účely.

Jeden príklad za všetky, z mojej vlastnej skúsenosti. Minulý rok som si kúpil letenky od Ryanair. Potvrdenie o zakúpení som si nechal poslať na gmail. … a potom sa začali diať veci… Najprv mi Google, bez akejkoľvek mojej asistencie, zaradil túto udalosť do kalendára. Hovorím si: “Paráda. Niekto na mňa myslel!” Ale keď dve a pol hodiny pred odletom ma Google upozornil, že keď chcem naplánovaný let stihnúť, musím okamžite vyštartovať z domu, prestalo mi byť všetko jedno.

Zopakujme si, čo všetko si o mne google dal dohromady:

1. prečítal si moju letenku, t.j. pomocou sofistikovaných rozpoznávacích algoritmov rozanalyzoval môj palubný lístok a “vytiahol” si z neho všetky potrebné údaje: číslo letu, čas odchodu, letisko, destináciu.
2. Vytvoril záznam v mojom kalendári a začal sledovať čas.
3. Keď sa termín odletu blížil, začal overovať moju polohu a prepočítaval si cez Google Map, koľko bude trvať, kým sa z aktuálnej polohy dostanem na letisko Bratislava.
4. Keď sa mu čas potrebný na presun a odbavenie nebezpečne skrátil, vydal varovanie!

Pre mňa ako IT experta je to niečo geniálne. Pre mňa ako občana je to desivé…

A teraz si predstavte, že tieto údaje môžu mať, teoreticky, o mne všetci: … moji klienti, moji konkurenti, tajné služby, reklamné agentúry…

Pred časom, sa americký experti v NSA zaoberali myšlienkou, akú veľkú dátovú stopu zanecháva človek počas svojho života. Že prečo? No, aby mohli dostatočne nadimenzovať svoje dátové úložiská. Možno ste postrehli, že už nezanechávame len uhlíkovú stopu, ale aj dátovú. A táto, na rozdiel od uhlíkovej rastie geometricky. International Data Corporation tvrdí, že v roku 2011 sme vytvorili 1.8 zettabytes (1021 bytov) dát. V roku 2012 už 2.7 zettabytes. Nárast o 48%. Do roku 2020 očakávame 40 zettabytes. Prekvapujúce? Ani nie. Prekvapujúci je fakt, že niekto má tieto dáta uložené na dátových nosičoch. A to nielen NSA, ale aj britská GCHQ, čínske a ruské vládne dátové centrá. A v každom je viac-menej to isté: teda všetko. Raz darmo, výrobcovia diskov, tak rýchlo neprestanú mať zákazníkov.

Ale späť k Messengeru. Prednedávnom zaviedol Zuckerberg šifrovanie komunikácie v aplikácii Whatsapp a bez akéhokoľvek obťažovania používateľov. Jednoducho tak. Automaticky. Tak prečo je to pri Messengeri inak? Odpoveď ma zarazila. Údajne ho o to požiadala FBI.

Začína vojna dronov?

V piatok 8.7. vydala dallaská polícia vyhlásenie, že použila robota na zneškodnenie ostreľovača, ktorý zabil policajtov. Robot typu Andros F6 bol vyrobený firmou Remotec, ktorá patrí do holdingu Northrop Grumman stál cca 8000 USD. Pôvodne sa mal robot využívať len na detekciu výbušnín a manipuláciu s nevybuchnutou muníciou. Doručovať bomby na miesto určenia nemá “v popise práce”. Pozemní roboti-zabijaci, ktoré používa americká armáda sú oveľa, oveľa komplexnejší a drahší.

Je to vôbec po prvý-krát v histórii, keď policajný robot porušil druhý zákon robotiky definovaný Issacom Asimovom. Tento svetoznámy autor sci-fi románov, definoval v roku 1942 tieto tri zákony robotiky:

1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Tak čo? Urobili by ste to isté? Poslali by ste do akcie špeciálny oddiel, alebo robota? Keby bol pri akcii zranený, prípadne zabitý člen zásahovej jednotky… vyčítali by ste si to? … dôsledky sú neporovnateľné, však… Tak prečo zdvíham varovný prst? Lebo keď sa na túto prácu používajú ľudia. Polícia sa snaží vyjednávať. Šanca na “dohodu” je síce nízka, ale aspoň teoretická. Keď sa  budú používať roboti-zabijaci rutinne, nikto vyjednávať nebude. Navyše, ak budú útočníci vedieť, že polícia používa robotov-zabijakov, tiež použijú techniku - drony. A máme tu vojnu dronov. Umiestniť bombu pomocou dronu - nič jednoduchšie… Bohužiaľ, asi je to len otázka času: “Drony už útočia zo zeme i zo vzduchu…”

Tesla zabíjala

Tesla zabíjala

Tento týždeň médiá oznámili, že federálne úrady v USA začali vyšetrovanie tragickej havárie Tesly Model S. Havária sa stala 7. mája vo Willistone, Florida. Pri nehode zahynul vodič. Teslu, v momente havárie, riadil autopilot. Ani vodič, ani autopilot nezareagovali na traktor s prívesom, ktorý nečakane odbočil doľava a skrížil im cestu. Podľa Tesly oslepujúce slnko v protismere zabránilo senzorom i vodičovi spozorovať, že traktor sa rozhodol odbočiť...

Na túto správu okamžite zareagovali všetky médiá: “Čo to znamená pre budúcnosť autonómnych áut?”

Tesla na svojom blogu uviedla, že sa to stalo po prvý-krát za 130 mil. km, ktoré absolvovali Tesly s aktivovaným autopilotom. Štatistika za vybrané typy autonómne riadených áut (Tesla, General Motors, Google) hovorí, že autonómne riadené autá majú vyššiu frekvenciu havárií na milión kilometrov ako ľuďmi riadené autá. Doteraz však nikdy neboli príčinou. Tak prečo sú častejšie účastníkmi havárií? Moja hypotéza: “preto, lebo nevedia riskantne jazdiť”.

Keby tá Tesla urobila nejaký šialený manéver na poslednú chvíľu…. Možno…

Zvláštne, však? Riskantný spôsob jazdy, je nežiadúci spôsob riadenia, však? Alebo nie tak celkom? V istých situáciách nám môže zachrániť život... Možno…

Naučíme teda umelú inteligenciu riskantnej jazde len preto, že veríme, že v určitých momentoch nás nejakým zázrakom zachráni?.. Možno zachráni…

Akceptujeme pritom, že celkovo, nám riskantná jazda spôsobí viac problémov ako úžitku? Vytvoríme v každom aute virtuálneho gaunera, ktorý sa aktivuje vždy keď pôjde o život?

Ale v súvislosti s haváriou Tesly sa vynárajú i ďalšie etické otázky: “Ktoré životy bude autopilot prednostne zachraňovať?” Ako bude zvažovať ktorý život má vyššiu hodnotu? Bude sa spoliehať na štatistický výpočet minimálneho množstva mŕtvych resp. zranených osôb? Môže sa teda za určitých okolností rozhodnúť zabiť svoju posádku, len aby zabránil väčším stratám na životoch ľudí na chodníku? Kto také auto kúpi?

To všetko sú samozrejme veľmi zložité otázky, ale nejaké svetielko na konci tunela sa predsa len ukazuje. Americké federálne úrady sa rozhodli vyšetrovať túto haváriu podobne, ako sa vyšetrujú letecké havárie. A súčasťou vyšetrovania každej havárie sú i nápravné opatrenia a odporúčania pre výrobcov. Takže algoritmus riešenia kritických situácií nebude len záležitosťou jednotlivých výrobcov, ale nariadením štátneho orgánu. Táto na prvý-pohľad triviálna metóda je geniálne riešenie, ktoré definitívne rozviaže ruky vývojárom autonómnych áut. Ak auto splní požiadavky štátneho dozoru na bezpečnosť, vrátane riešenia havarijných situácií, výrobca je mimo obliga. Nikto ho nemôže zažalovať a ani nebude môcť šíriť spochybňujúce reči, typu: keby ste pri vývoji mysleli na to, alebo na ono, nemuselo k havárii prísť. Ocení niekto, že to čo práve riešia v USA, ušetrí v budúcnosti veľké množstvo životov? Ja áno.