Komentár 28 týždeň: Pokémon Go, 5G Internet

Pokémon Go

6. júla firma The Pokémon Company publikovala v USA, Austrálii a na Novom Zélande inovatívnu hru z oblasti rozšírenej reality (angl. augmented reality): Pokémon Go.

Odvtedy táto hra spôsobila ošiaľ v hernom priemysle. Hneď v prvých dňoch zlyhali servre firmy Niantic, ktorá hru vyvinula, lebo nedokázali zvládnuť tak obrovský záujem. Z tohto dôvodu, až tento týždeň hra dorazila do Európy. Akcie firmy Nintendo, ktorá vlastní práva na 30% z obratu, ktorý hra zarobí, vzrástli za týždeň o 50%. Hra sa stala najlepšie zarábajúcim titulom  na Google Play i App Store v doterajšej histórii. 12. júla mala táto hra zaregistrovaných 21 mil. aktívnych hráčov, čo je najviac spomedzi všetkých mobilných hier. Priemerný denný čas strávený hraním tejto hry prekonal čas strávený na stránkach: Snapchat, Tinder, Instagram, a Facebook. Čo sa teda stalo? Čím je táto hra výnimočná?

Odpoveďou sa už zaoberali psycholóvia i biznismeni. Tvrdia, že hra má viacero vlastností, prečo je tak úspešná. Je zábavná, nová a jednoduchá. Ale hlavne, je to hra sociálna. Sociálna takým spôsobom, aký tu doteraz nebol. Doterajšie sociálne aplikácie: Facebook, Snapchat sa ovládajú, sediac v miestnosti, za počítačom. Táto, nás núti vyjsť von: do ulíc, do parkov, do verejne prístupných priestorov a stretávať sa s ďalšími hráčmi. To dáva tejto hre ďalší rozmer. Súčasťou herného zážitku je tak oveľa viac emócií, ako môže poskytnúť prázdna izba.

Phil Peckinpaugh, riaditeľ útulku pre psov z Indiany dostal nápad, skombinovať hranie tejto hry s prechádzkou s ich zverencami. Nápad mal ohromný úspech. Výzvu už videlo 2 mil. ľudí. Útulok má v priemere 70 nových dobrovoľníkov denne.

Mc Donalds už jedná s Niantic, aby ich logo bolo zobrazované v pláne hry. Viacerí poskytovatelia služieb, kupujú v hre návnady (lores), aby prilákali hráčov do tzv. PokeStops, ktoré sú “umiestnené” v blízkosti ich prevádzok. Nárast návštevníkov z tohto dôvodu hlásia viaceré americké múzeá, národné parky, či celé regióny.

Už teraz táto hra zmenila status-quo v IT biznise. Dokázala niečo, čo sa nepodarilo doteraz nikomu: dostala technológiu rozšírenej reality do pozornosti priemerného užívateľa Internetu a prakticky mu ukázala aké sú jej možnosti.

Predpokladám, že už v najbližšej čase sa roztrhne vrece s aplikáciami z oblasti rozšírenej reality: v reklame, v priemysle, vo vzdelávaní. Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je presvedčiť manažérov investovať do vývoja aplikácií rozšírenej reality. Pokémon Go toto všetko mení.

Zrazu budú dostupné aplikácie napr. pre servisný personál, ktorý bude môcť získať informácie o zariadení, jednoduchým pohľadom na zariadenie cez mobil. Koľko by sa ušetrilo lokálnych ukazovateľov tlaku, teploty, prietoku a hladín? Alebo virtuálni sprievodcovia v múzeách, v parkoch, po historických miestach. A mnohé ďalšie.

Skrátka. Rozšírená realita vstúpila do nášho života ako veterná smršť. A ten potenciál inovácií ktorý priniesla, je niečo úplne iné ako sme boli doposiaľ zvyknutí. Ale ak si myslíte, že podobnú smršť herný priemysel len tak rýchlo neuvidí, nenechajte sa mýliť, onedlho prídu Hololens.

5G Internet zmení svet.

Trochu v tieni iných noviniek, dňa 15.7. svetové agentúry publikovali správu, že Obama vyhlásil iniciatívu na podporu výskumu telekomunikačných technológií 5. generácie, tzv. 5G Internet, vo výške 400 mil. USD.

Čo to je 5G Internet? Podľa môjho názoru, ďalší game-changer v IT branži. Je to super-rýchla komunikačná sieť (10 Gbit/s vzduchom), s ultra-nízkou latenciou (do 1ms) a vysokou prenosovú kapacitou.

A teraz si predstavte aký potenciál majú tieto čísla.

Asi najväčšie dôsledky bude mať táto technológia na spracovanie dátových stream-ov, napr. na prenos videa alebo technologických parametrov v reálnom čase. Objavia sa úplne nové, doteraz nemožné aplikácie, napríklad: Živé Google Maps, t.j. vysielanie videa zemského povrchu snímané z obežnej dráhy zeme, alebo dištančná chirurgia (robotická chirurgia riadená na diaľku) ako rutinná medicínska prax, alebo vzdialené riadenie, diagnostika a telemetria autonómnych dopravných prostriedkov, monitorovanie zdravotného stavu osôb v reálnom čase, atď...

Ale najväčší dopad bude mať 5G technológia na Internet Vecí (IoT). Nielen umožní zdieľanie dát ohromnému počtu zariadení, predpokladá sa 25 miliárd zariadení pripojených k Internetu do roku 2020), ale vďaka dramatickej redukcii výpočtového výkonu lokálnych zariadení predĺži výdrž i životnosť batérií z dní na rádovo roky. Revolučné vyhliadky, však?

Šifrovaný Messenger, Vojna dronov

Šifrovaný Messenger. Myslí to Zuckerberg vážne?

V piatok 8.7. vydali médiá správu, že Facebook zavádza šifrovanie jeho extrémne populárnej aplikácie pre zasielanie správ - Messenger. Ako hovoria naši anglosaský kolegovia: “so far, so good” (slov. zatiaľ všetko OK).

Naozaj? Na počudovanie všetkých IT expertov, šifrovanie treba aktivovať manuálne v nastaveniach aplikácie Messenger. WTF? Prečo nie automaticky?

Kto z bežných užívateľov Messengera vôbec tuší, že takéto bezpečnostné opatrenie existuje? A kto z bežných užívateľov sa bude obťažovať toto nastavenie vyhľadať?

Prečo ma to znepokojuje? Nuž preto, lebo odkedy Internet skenujú vyhľadávací roboti vybavený algoritmami z oblasti umelej inteligencie, je každé dešifrované slovo vyslané na Internet analyzované a môže byť zneužité, napr. na komerčné účely.

Jeden príklad za všetky, z mojej vlastnej skúsenosti. Minulý rok som si kúpil letenky od Ryanair. Potvrdenie o zakúpení som si nechal poslať na gmail. … a potom sa začali diať veci… Najprv mi Google, bez akejkoľvek mojej asistencie, zaradil túto udalosť do kalendára. Hovorím si: “Paráda. Niekto na mňa myslel!” Ale keď dve a pol hodiny pred odletom ma Google upozornil, že keď chcem naplánovaný let stihnúť, musím okamžite vyštartovať z domu, prestalo mi byť všetko jedno.

Zopakujme si, čo všetko si o mne google dal dohromady:

1. prečítal si moju letenku, t.j. pomocou sofistikovaných rozpoznávacích algoritmov rozanalyzoval môj palubný lístok a “vytiahol” si z neho všetky potrebné údaje: číslo letu, čas odchodu, letisko, destináciu.
2. Vytvoril záznam v mojom kalendári a začal sledovať čas.
3. Keď sa termín odletu blížil, začal overovať moju polohu a prepočítaval si cez Google Map, koľko bude trvať, kým sa z aktuálnej polohy dostanem na letisko Bratislava.
4. Keď sa mu čas potrebný na presun a odbavenie nebezpečne skrátil, vydal varovanie!

Pre mňa ako IT experta je to niečo geniálne. Pre mňa ako občana je to desivé…

A teraz si predstavte, že tieto údaje môžu mať, teoreticky, o mne všetci: … moji klienti, moji konkurenti, tajné služby, reklamné agentúry…

Pred časom, sa americký experti v NSA zaoberali myšlienkou, akú veľkú dátovú stopu zanecháva človek počas svojho života. Že prečo? No, aby mohli dostatočne nadimenzovať svoje dátové úložiská. Možno ste postrehli, že už nezanechávame len uhlíkovú stopu, ale aj dátovú. A táto, na rozdiel od uhlíkovej rastie geometricky. International Data Corporation tvrdí, že v roku 2011 sme vytvorili 1.8 zettabytes (1021 bytov) dát. V roku 2012 už 2.7 zettabytes. Nárast o 48%. Do roku 2020 očakávame 40 zettabytes. Prekvapujúce? Ani nie. Prekvapujúci je fakt, že niekto má tieto dáta uložené na dátových nosičoch. A to nielen NSA, ale aj britská GCHQ, čínske a ruské vládne dátové centrá. A v každom je viac-menej to isté: teda všetko. Raz darmo, výrobcovia diskov, tak rýchlo neprestanú mať zákazníkov.

Ale späť k Messengeru. Prednedávnom zaviedol Zuckerberg šifrovanie komunikácie v aplikácii Whatsapp a bez akéhokoľvek obťažovania používateľov. Jednoducho tak. Automaticky. Tak prečo je to pri Messengeri inak? Odpoveď ma zarazila. Údajne ho o to požiadala FBI.

Začína vojna dronov?

V piatok 8.7. vydala dallaská polícia vyhlásenie, že použila robota na zneškodnenie ostreľovača, ktorý zabil policajtov. Robot typu Andros F6 bol vyrobený firmou Remotec, ktorá patrí do holdingu Northrop Grumman stál cca 8000 USD. Pôvodne sa mal robot využívať len na detekciu výbušnín a manipuláciu s nevybuchnutou muníciou. Doručovať bomby na miesto určenia nemá “v popise práce”. Pozemní roboti-zabijaci, ktoré používa americká armáda sú oveľa, oveľa komplexnejší a drahší.

Je to vôbec po prvý-krát v histórii, keď policajný robot porušil druhý zákon robotiky definovaný Issacom Asimovom. Tento svetoznámy autor sci-fi románov, definoval v roku 1942 tieto tri zákony robotiky:

1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Tak čo? Urobili by ste to isté? Poslali by ste do akcie špeciálny oddiel, alebo robota? Keby bol pri akcii zranený, prípadne zabitý člen zásahovej jednotky… vyčítali by ste si to? … dôsledky sú neporovnateľné, však… Tak prečo zdvíham varovný prst? Lebo keď sa na túto prácu používajú ľudia. Polícia sa snaží vyjednávať. Šanca na “dohodu” je síce nízka, ale aspoň teoretická. Keď sa  budú používať roboti-zabijaci rutinne, nikto vyjednávať nebude. Navyše, ak budú útočníci vedieť, že polícia používa robotov-zabijakov, tiež použijú techniku - drony. A máme tu vojnu dronov. Umiestniť bombu pomocou dronu - nič jednoduchšie… Bohužiaľ, asi je to len otázka času: “Drony už útočia zo zeme i zo vzduchu…”

Tesla zabíjala

Tesla zabíjala

Tento týždeň médiá oznámili, že federálne úrady v USA začali vyšetrovanie tragickej havárie Tesly Model S. Havária sa stala 7. mája vo Willistone, Florida. Pri nehode zahynul vodič. Teslu, v momente havárie, riadil autopilot. Ani vodič, ani autopilot nezareagovali na traktor s prívesom, ktorý nečakane odbočil doľava a skrížil im cestu. Podľa Tesly oslepujúce slnko v protismere zabránilo senzorom i vodičovi spozorovať, že traktor sa rozhodol odbočiť...

Na túto správu okamžite zareagovali všetky médiá: “Čo to znamená pre budúcnosť autonómnych áut?”

Tesla na svojom blogu uviedla, že sa to stalo po prvý-krát za 130 mil. km, ktoré absolvovali Tesly s aktivovaným autopilotom. Štatistika za vybrané typy autonómne riadených áut (Tesla, General Motors, Google) hovorí, že autonómne riadené autá majú vyššiu frekvenciu havárií na milión kilometrov ako ľuďmi riadené autá. Doteraz však nikdy neboli príčinou. Tak prečo sú častejšie účastníkmi havárií? Moja hypotéza: “preto, lebo nevedia riskantne jazdiť”.

Keby tá Tesla urobila nejaký šialený manéver na poslednú chvíľu…. Možno…

Zvláštne, však? Riskantný spôsob jazdy, je nežiadúci spôsob riadenia, však? Alebo nie tak celkom? V istých situáciách nám môže zachrániť život... Možno…

Naučíme teda umelú inteligenciu riskantnej jazde len preto, že veríme, že v určitých momentoch nás nejakým zázrakom zachráni?.. Možno zachráni…

Akceptujeme pritom, že celkovo, nám riskantná jazda spôsobí viac problémov ako úžitku? Vytvoríme v každom aute virtuálneho gaunera, ktorý sa aktivuje vždy keď pôjde o život?

Ale v súvislosti s haváriou Tesly sa vynárajú i ďalšie etické otázky: “Ktoré životy bude autopilot prednostne zachraňovať?” Ako bude zvažovať ktorý život má vyššiu hodnotu? Bude sa spoliehať na štatistický výpočet minimálneho množstva mŕtvych resp. zranených osôb? Môže sa teda za určitých okolností rozhodnúť zabiť svoju posádku, len aby zabránil väčším stratám na životoch ľudí na chodníku? Kto také auto kúpi?

To všetko sú samozrejme veľmi zložité otázky, ale nejaké svetielko na konci tunela sa predsa len ukazuje. Americké federálne úrady sa rozhodli vyšetrovať túto haváriu podobne, ako sa vyšetrujú letecké havárie. A súčasťou vyšetrovania každej havárie sú i nápravné opatrenia a odporúčania pre výrobcov. Takže algoritmus riešenia kritických situácií nebude len záležitosťou jednotlivých výrobcov, ale nariadením štátneho orgánu. Táto na prvý-pohľad triviálna metóda je geniálne riešenie, ktoré definitívne rozviaže ruky vývojárom autonómnych áut. Ak auto splní požiadavky štátneho dozoru na bezpečnosť, vrátane riešenia havarijných situácií, výrobca je mimo obliga. Nikto ho nemôže zažalovať a ani nebude môcť šíriť spochybňujúce reči, typu: keby ste pri vývoji mysleli na to, alebo na ono, nemuselo k havárii prísť. Ocení niekto, že to čo práve riešia v USA, ušetrí v budúcnosti veľké množstvo životov? Ja áno.

Tesla ako maják, 9. planéta, priemysle do vesmíru

Tesla ukazuje cestu

Elon Musk pokračuje v spanilej jazde. Najnovšie vytiahol návrh, od základu zmeniť mestsku hromadnu dopravu. Ludi majú voziť, na ľubovoľné miesto, autonómne mikrobusy. Takže nie car-sharing, ale bus-sharing. Pokusy zatraktívniť MHD na ukor osobnych áut, formou bezplatnej MHD, neprináša nikde na svete želane výsledky. Počet áut ubúda len nevýznamne.  Preco? Lebo fixné zastávky nemôžu prekonkurovať schopnost osobneho auta dopravit ma kamkoľvek. Možnosť dopravit sa kamkoľvek, je dôlezitejsi benefit, než ušetriť cestovné.. Čo ma na tejto správe znepokojuje? Znepokojuje ma fakt, že ostatní výrobcovia automobilov chytajú "zajaca za chvost". Scania, Man, Volvo... chcete dopadnúť ako NOKIA?

Deviata planéta na dosah

Nielenže sa astronómom podarilo vypočítať jej polohu, odhadli už aj jej hmotnost. Deviata planéta má byť 10x tazsia ako Zem. Má mať zloženie kamennej planéty: železo, kremik... Okolo slnka by sa mala otočiť, raz za 20 tis. rokov. Záhadný je ale jej pôvod. Pre kamennú planétu je naozaj divné, ze je tak ďaleko od sesterských kamenných planet. Tento týždeň prišli švédski vedci s hypotézou, že planeta, pravdepodobne nepochádza z našej sústavy. Simulacie ukazuju, že niekedy pred 4.5 miliardami rokov bola zachytená gravitačnej poľom nášho Slnka a vytrhnutá z jej pôvodnej drahy okolo iného Slnka. A čo je na tom zvláštne? Zvlastne je to, že všetky doposiaľ identifikované exoplanety sú od nás vzdialené milióny svetelných rokov, takže sme prakticky bez šance ich študovať vedeckymi sondami. A tu zrazu máme k dispozicii exoplanetu pod nosom. Mali sme šťastie...

Stratili sme sondu Hitomi.

Tento vedecký prístroj za 360 mil. USD, japonskej vesmírnej agentúry JAXA, mal skúmať vesmir v roentgenovom spektre svetla s neuveriteľným rozlíšením. Satelit fungoval na obežnej dráhe 1 mesiac. Plán bol - tri roky. Príčinou tejto katastrofy, bola nekontrolovatelna rotacia , zrejme v dôsledku výbuchu akumulátora. Následkom rotácie sa poškodili aj solárne panely a osud observatória bol spečatený... Skoda. Obrovská skoda... Pri tejto príležitosti si uvedomujem, aká krehká je naša technika a naopak, ako dokonale musia byť tie sondy, ktoré  presahujú svoju plánovanú životnosť. Jednými z rekordérov sú určite americké, automatické vozidla na Marse: Spirit a Oportunity. Spirit presiahol svoju plánovanú životnosť 20-krat. Oportunity 48-krat. Klobuk dolu... fantastický výkon...

Priemysel na obežnú dráhu

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čo sa dá ešte v tejto dobe vymysliet? Ak áno, určite viete, že to vôbec nie je jednoduché. Dostat dobrý nápad je skrátka prst boží... Tento týždeň prišiel Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu, so skvelým nápadom. Ľudia by vraj mali vyniesť na orbitalnu drahu celý ťažký priemysel. To by, podľa neho, výrazne pomohlo k zotaveniu už i tak vážne poškodeného životného prostredia na povrchu Zeme. A čo je na tom genialne? Business plan.
Momentalne, žiadne vedecké projekty nemaju na ružiach ustlané. Rozpočty krátia všetkym inštitúciám. Najmä v USA. Rozpočty krátia NASA-e, ale rušia i plány na dalsiu generaciu urychlovacov častíc. Čo sa deje? Chýbajú peniaze. Dnes sa veda robi na obrovských experimentálnych zariadeniach, vysavajucich ohromné prostriedky z rozpočtu daňových poplatníkov. A preto sú i ťažko obhajitelne. Tazko totiž budú politici suhlasit s výstavbou nového teleskopu, keď im chýbajú peniaze na sociálnu reformu, alebo znizenie nezamestnanosti.
Ale ťažký priemysel do vesmíru? To je niečo s čím by i verejnosť mohla suhlasit. Vo vesmíre sú sice ťažké podmienky, ale casto-krat, pre priemysel výhodné. Napr. stav mikrogravitacie, alebo sterilne čisté prostredie - vakuum. Ale to nie je ten hlavný dôvod, prečo sa touto myšlienkou treba zaoberať. Hlavný dôvod je jeho ekologický prínos.
Niekto môže namietať, že futuristické vyhlásenia o tom, že už v roku 2000 budeme mať autobusy na atómový pohon, budeme vedieť liečiť rakovinu a mať fuzne traktory tu už boli davno, pradavno. A nic sa z toho nesplnilo. Lenže to, či sa tieto plány uskutočniť, nie je až také dôležité...
Dôležité je, kam svoje miliardy umiestnia technologické giganty, aby to ešte malo zmysel. Ved je zname, že len Apple disponuje takou obrovskou sumou hotovosti, že keby od dnes nezarobil ani korunu, dokázala by celá firma existovať v súčasnom stave aj niekoľko desiatok rokov. Tie peniaze stoja. Stoja v bankách a nic neprodukuju. Žiadny finanční poradcovia nedokážu momentálne Applu poradiť čo s nimi. Ako konstatuju, príležitosti na investície takého kalibru momentálne neexistujú. Jeff ich poskytol...
V Sillicon valley sa začína nova móda. Firma bez investícií do vesmírnych technologii, nie je cool.

Moja neandertálska DNA

Dnes uverejňujem poslednú časť mojej analýzy DNA. Percento neandertálskej DNA v mojom genóme je 3.2%, pričom 2.7% je európsky priemer.
Čo to o mne hovorí?
Neandertálci vyhynuli pred cca 40 000 rokmi. Prehrali evolučný boj s nami. Aspoň tak to hovorí veda. Ale tak jednoduché to zasa nie je. Oni celkom nevyhynuli, lebo preniesli svoju DNA do nášho genómu. Ale ani takto to celkom nie je. Podľa posledných výskumov sa v chromozóne Y Homo Sapiens nenachádzajú stopy po neandertálskej DNA. To znamená, že neandertáska DNA sa neodovzdávala cez mužských potomkov. Inými slovami povedané, Žena Homo Sapiens a muž Neandertálec neboli schopní počať alebo donosiť mužských potomkov. Muž Homo Sapiens a Neandertálska žena, mužských potomkov mať mohli. Takže celá porcia mojich neandertálskych génov pochádza len od mojej neandertálskej pra-pra-pra-mamy.
A za čo jej vďačím? Od neandertálcov sme zdedili odolnejší imunitný systém. Predstavte si, že pred 60 000 rokmi sa náš druh Homo Sapiens prisťahoval do Európy. Na územie, kde Neandertálci žili už celé tisícročia. Jednoduchým krížením sme okamžite získali adaptáciu na prostredie celej Európy v priebehu niekoľkých generácií... Ďakujeme! Okrem toho sme od nich zdedili vysokú zrážanlivosť krvi a depresie... Ble, ble...ble...
Bohužiaľ to čo bolo vtedy potrebné, teda super-výkonný imunitný systém, je v súčasnosti problém. Odhaduje sa, že mnoho autoimunitných ochorení tiež pochádza od Neandertálcov, ako napr.: Crohnova choroba, alergia na lepok a iné alergie. Ale napríklad aj závislosť na nikotín...
Napriek tomu všetkému som svojej neandertálskej mame vďačný za svoj život a ako každý syn ju budem v sebe nosiť do konca svojho života.

Moja mitochondriálna DNA

Dnes pokračujem v popise mojej DNA po materskej línii. Moja haploskupina po materskej línii je U4a1. Táto rovnomerne rozložená haploskupina sa nachádza v celej západnej Eurázii (od Uralu, cez Perziu, centrálnu Európu, až po zapadnú Európu). Haplospina po materskej línii sa nachádza v mytochondrialnej DNA, ktorá sa dedí len po materskej línii. Vznikla pred zhruba 25 tis. rokmi. Alebo inak povedané, moja pra-pra-pra-pra-babka s touto mutáciou žila pred 25 tis. rokmi, odkedy sa odovzdáva z generácie na generáciu nezmenená. Ak to porovnám s otcovskou DNA, vznikli približne v rovnakom čase. Otcovská Haploskupina pred 28 tis. rokmi Materská Haploskupina pred 25 tis. rokmi. V tejto dobe práve vrcholila posledná doba ľadová v Európe.
Ja si to interpretujem tak, že obaja títo moji predkovia pochádzajú z jedného kmeňa, ktorý bojoval o prežitie, počas výrazných zmien podnebia. Kdesi som čítal, že najviac experimentov robí príroda práve vtedy, keď druhu hrozí vyhynutie.
Otázka zostáva, prečo moja otcovská DNA je tak dobre lokalizovaná (na Balkáne) a materská je tak dobre rozložená po tak veľkom území? Na stránkach 23andMe som sa dozvedel, že mená haploskupinám sa dávali podľa významných historických udalostí, napr. sťahovanie národov, doby ľadové, atď. T.j. nie každá mutácia mtDNA, resp. Y-DNA má meno. Z toho vyplýva, že počet materských i otcovských haploskupín máme približne rovnaký. Mohlo by to znamenať, že životy žien boli viac chránené? Boli moji mužskí predchodcovia nemilosrdne zabíjaní na územiach, ktoré si nedokázali ubrániť? Možno...

Môj Y chromozóm

Minule som písal, koľko z mojej DNA sa podobá na obyvateľov z iných krajín. Zistil som, že som cistokrvny Europan. A moj genóm sa najviac podobá na genóm obyvateľov z Ruska a Polska. Aby som bol presnejší, táto analýza sa vykonáva porovnávanim môjho genómu a genómu obyvateľov zo všetkých krajín sveta, ktoré má firma 23andme v databáze. Ale mám k dispozicii ďaľšie špecifické analýzy: haploskupinu po otcovskej línii, haploskupinu po matkinej línii a percento neandertalskej DNA.
Dnes napisem niečo o otcovskej línii.
Moja haplogroupa je I2a2. Haploskupina je skupina fluktuacii v sekvencií DNA typická pre skupinu ludi, ktori maju jedného spoločného dávneho predka. Nachádza sa v chromozone Y a kopíruje sa z otca na syna bez akejkoľvek rekombinacie. Ako to však v prírode býva, občas vznikne náhodná mutácia a tá sa potom odovzdáva ďalej. Vdaka tejto výnimočnej udalosti, dokážeme nielen zistiť, kto sme mali jedného spoločného predka, ale aj kedy. Haploskupina I2a2 vznikla pred 28000 rokmi. T.j. Všetci nositelia tejto haploskupiny máme spoločného predka, ktoremu náhodne zmutovala DNA v chromozone Y a odvtedy sa kopíruje z generácie na generaciu. Tento moj prapredok zil na Balkane. Tam moji predkovia prebývali, až kým sa na konci doby ľadovej, t.j. pred 12000 az 14000 rokmi, ako ustupoval ladovec, nezacali presúvať do strednej a východnej Europy.